Pred 70 rokmi sa narodil populárny herec a hudobník Marián Geišberg

Marián Geišberg sa narodil 23. decembra 1953 v Piešťanoch. Po skončení štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave nastúpil v roku 1979 do prešovského Divadla Jonáša Záborského, kde zotrval do roku 1984. Z Prešova zamieril do Divadla SNP v Martine, členom jeho umeleckého súboru bol v rokoch 1984 - 1988. V roku 1988 prešiel do trnavského Divadla pre deti a mládež (v súčasnosti Divadlo Jána Palárika). Na týchto scénach sa rýchlo vyprofiloval ako charakterový herec, ktorému prideľovali najnáročnejšie repertoárové úlohy.

Od roku 1992 až do svojej smrti bol členom Slovenského národného divadla (SND), kde patril medzi dlhoročné ľudské a herecké opory činoherného súboru.

Za štvrťstoročie pôsobenia na slovenskej prvej divadelnej scéne vytvoril vyše päť desiatok kreácií na čele s Jepichodovom z Čechovovho Višňového sadu (1995), Stomilom z Mrożkovho Tanga (1997), Mate Beracom z Kukučínovho – Pavlacovho Domu v stráni (2008), Icharevom z Gogoľových Hráčov (2010), či Synom z Taboriho Matkinej guráže (2012), ktoré sa hlboko zapísali do novodobej histórie slovenského dramatického umenia. Naposledy na doskách SND účinkoval 28. septembra 2018 v hre Jána Palárika Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.

Bratislavskí diváci poznali Geišberga aj z hosťovania v Divadle a.ha., ale hosťoval tiež v divadle Astorka, v Štúdiu L + S, či v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Jedným z prvých filmov, v ktorých účinkoval bola snímka Pásla kone na betóne, ktorú v roku 1982 nakrútil režisér Štefan Uher. Spolu s Mariánom Zednikovičom vytvoril dvojicu hlavných postáv vo filme Kára plná bolesti (Stanislav Párnický, 1985).

Ďalšie herecké príležitosti dostal v trojdielnej televíznej inscenácii Mesto Anatol (Ján Zeman, 1988) či v seriáloch Alžbetin dvor (Andrej Lettrich, 1986) alebo Štúrovci (Peter Mikulík, 1991).

Neskôr hral v televíznom filme Milana Lasicu Chaos (2000) či v komédii populárnej českej režisérky Marie Poledňákovej Jak se krotí krokodíli (2006), ktorá nadväzovala na niekdajší populárny film Jak vytrhnout velrybě stoličku. V roku 2007 účinkoval v komédii Muzika, ktorú režisér Juraj Nvota nakrútil na motívy známej prózy spisovateľa Petra Pišťanka.

V roku 2009 hral vo filmoch Jánošík - Pravdivá história (Agnieszka Hollandová a Kasia Adamiková) a v snímke Hodinu nevíš... (Dan Svátek, 2009).

Česká kinematografia ponúkla Mariánovi Geišbergovi príležitosť aj v trpkej komédii Revival (Alice Nellis, 2013), v ktorej si zahral jedného zo štvorice starnúcich muzikantov, pokúšajúcich sa opäť zažiariť na koncertných pódiách.

Nasledovala dráma Krok do tmy (Miloslav Luther, 2014), detektívka Červený kapitán (Michal Kollár, 2016) a česká rozprávková komédia Čertovo pero (Marek Najbrt, 2018).

Poslednýkrát sa na filmovom plátne predstavil v roku 2022 v oceňovanej dráme Piargy. V príbehu o láske, vášni a nádeji si zahral biskupa.

Diváci ho poznali tiež ako glosátora v televíznej relácii Sedem s r. o., svoje fejtóny a postrehy uverejňoval aj v tlači.

Ako pesničkár vydal zvukové nosiče Nápoky (1998), Neladí - Nevadí (2002), Aha live: Marián Geišberg a Daniela Danišková (2003). Vyšli mu aj zbierky poviedok Ono ma to poje (1998) a Prejsť prahom a zavrieť dvere (2005).

Za svoju tvorbu získal Marián Geišberg viacero uznaní a ocenení. Tak napríklad v roku 2001 si prevzal Cenu Jozefa Kronera za najpozoruhodnejší výkon v roku 2000 - konkrétne za originálne stvárnenie postavy Benedicta v hre Simona Graya Na konci hry, Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) mu udelila v apríli 2019 in memoriam národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2018 za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v rozprávke Čertovské pero a v rámci Európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy pribudol 26. augusta 2023 do Uličky slávnych nosov v Kremnici reliéf herca a humoristu Mariána Geišberga, dlhoročného účastníka tohto populárneho podujatia.

Marián Geišberg, výrazná umelecká osobnosť s jasným občianskym postojom, zomrel 10. novembra 2018 vo veku nedožitých 65 rokov.

Herečkou je aj jeho sestra Jana Oľhová. Obaja synovia Mariána Geišberga sa takisto venujú umeleckej profesii, Martin Geišberg je dramaturg a hudobník, Marek Geišberg je herec a hudobník.