Vianočné tradície v Rakúsku: Tichá noc pri stromčeku, potom darčeky

Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach, najmä Tichej noci, čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky.

Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h, ak to vyjde na nedeľu, sú tam ešte ďalšie obmedzenia. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty. Zatvorené sú takmer všetky bary a reštaurácie. Výnimočne sú otvorené niektoré kaviarne a reštaurácie, najmä v metropole Viedeň.

Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. V rodinách, kde majú malé deti, sa toho zhostí sám Ježiško – alebo rodičia, ktorí stromček vyzdobia potajme v noci. Deti ho však môžu uzrieť po prvýkrát až na Štedrý večer, keď si pod ním nájdu darčeky. V iných rodinách zdobia stromček rodiny spoločne na Štedrý deň ráno.

Niektoré rodiny na Štedrý večer otvárajú okno, aby mohol prísť Ježiško, ktorý nikým nevidený prinesie darčeky pod vianočný stromček.

Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Zatiaľ čo v Burgenlande sa podáva hus s červenou kapustou a zemiakovými knedľami, v juhovýchodnom Štajersku majú tradičnejšie štedrovečerné špeciality v podobe studených jedál, pečené mäso sa totiž konzumuje až na sviatok Božieho narodenia 25. decembra. Vo Vorarlbersku sa na Štedrý večer je syr raclette, v Korutánsku údená klobása, kyslá kapusta a čierny chlieb. Mnoho rodín jedáva na Štedrý večer ryby.

Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už nakladené darčeky. Nerozbaľujú sa však hneď, najprv deti, niekedy spolu s dospelými, zaspievajú vianočné piesne a odrecitujú vianočné básničky, potom niekto zo starších prečíta vianočný príbeh z Evanjelia. Až potom môžu všetci začať rozbaľovať darčeky.

Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou. V Rakúsku sa nazýva Christmette, i keď pôvodne tento termín vychádza z vianočného matutína, teda nočného bdenia, ktoré predchádza ranným chválam a následnej omši. To všetko sa však na Štedrý večer tradične konalo skôr, aby sa mohla začať prvá vianočná omša o polnoci.

Polnočná omša sa v niektorých farnostiach v súčasnosti začína aj o hodinu či dve skôr. Pre mnohých Rakúšanov patrí účasť na polnočnej omši k vianočným tradíciám bez ohľadu na to, či sú veriaci.