Európski lídri ocenili zosnulého Delorsa ako tvorcu a budovateľa Európy

Delorsovi vzdal medzi prvými hold francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Štátnik s osudom Francúza. Neúnavný architekt našej Európy. Bojovník za ľudskú spravodlivosť,“ uviedol Macron na sieti X.

„Jacques Delors viedol transformáciu Európskeho hospodárskeho spoločenstva na skutočnú Úniu,“ napísal predseda Európskej rady Charles Michel. Tento „veľký Francúz a Európan“ sa podľa neho zapísal do dejín „ako jeden z budovateľov Európy.“

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Delors „formoval celé generácie Európanov vrátane tej mojej“. Dodala, že jeho životným dielom je „jednotná, dynamická a prosperujúca“ EÚ.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová vyzdvihla Delorsovu úlohu vo vytváraní jednotného európskeho trhu a vo vytýčení cesty smerom k zavedeniu jednotnej meny eur.

Nemecký kancelár Olaf Scholz označil Delorsa za vizionára, ktorý bojoval za európsku jednotu a v ktorého diele je potrebné ďalej pokračovať.

Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani uviedol, že s odchodom Jacquesa Delorsa svet opustila „osobnosť, ktorá na báze kresťanských hodnôt ukázala cestu k posilneniu Európy.“

Na poste šéfa EK pôsobil Jacques Delors až tri funkčné obdobia, a to v rokoch 1985 až 1994, počas ktorých zohral významnú úlohu predovšetkým pri vzniku jednotného trhu, Schengenského priestoru, programu Erasmus pre študentské výmenné pobyty a zasadil sa aj o vytvorenie jednotnej meny euro.

Po odchode z vedenia eurokomisie založil Inštitút Jacquesa Delorsa - think-tank, ktorý sa snaží podporovať európsky federalizmus. Delors v posledných rokoch varoval pred nebezpečnostnom populizmu a vyzýval tiež na „odvážne“ riešenia dôsledkov brexitu - vystúpenia Británie zo štruktúr Európskej únie. Počas pandémie COVID-19 tiež vyzýval na väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi EÚ.