Pod Donovalmi by mohol vzniknúť tunel, Ráž predstavil ďalšie plány

Ministerstvo dopravy (MD) SR na čele s Jozefom Rážom (nominant Smer-SD) chce pokračovať v príprave tohto prepojenia. Minister sa tak vyjadril vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. A to aj napriek tomu, že podľa koncepčnej štúdie rezortu z vlaňajšieho októbra sa tento projekt pre odhadované vysoké náklady ukázal ako nereálny.

„To, či tunel pod Donovalmi má byť alebo nemá byť, tak za mňa má byť. Kedy a za aké peniaze, to je samozrejme otázka, ale za našej administratívy sa určite bude pokračovať v prípravnom procese a v kreslení aj tohto úseku diaľnice,“ povedal Ráž.

Závery štúdie odignorujú

Bývalé vedenie rezortu dopravy dalo vypracovať koncepčnú štúdiu, ktorá mala posúdiť možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku. Zo štúdie vzišlo sedem odporúčaní vrátane toho, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec a trasu cez Donovaly vyškrtnúť z projektov transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Dôvodom boli príliš vysoké náklady na projekt, ktoré sa odhadovali na viac ako dve miliardy eur.

Ráž sa však odporúčaní štúdie držať neplánuje. Ako uviedol, stretol sa už s výpočtom, ktorý ukazuje, že predpoklady použité pri hodnotení spomínaného dopravného prepojenia neboli úplne štandardné. „Za mňa, určite sa toho držať nebudeme. Myslím si, že to prepojenie tam patrí a naozaj často netreba pozerať len na ekonomický aspekt toho, či niekde cesta byť má alebo nemá,“ uviedol Ráž s tým, že metodika výpočtu výhodnosti alebo nevýhodnosti nejakej cesty sa dokáže veľmi líšiť.

Šéf rezortu dopravy však nepovedal, z akých zdrojov by prípadné prepojenie D1 a R1 cez Donovaly mohli financovať. Spomenul len, že v programe Slovensko sa aktuálne nachádzajú financie z eurofondov už len na dokončenie chýbajúcich úsekov diaľnice D3, ktorá je podľa Ráža vo vysokom štádiu prípravy a povolenia.

V štúdii odborníci z ministerstva dopravy skúmali štyri možnosti prepojenia D1 s rýchlostnou cestou R1. Podľa vtedajšieho vedenia rezortu však pomer prínosov a nákladov vychádzal pri každom variante v plnom profile výrazne pod hranicou, kedy je projekt považovaný za návratný. Ministerstvo dopravy preto chcelo hľadať úspornejšie riešenia. Ako najvhodnejšia sa im zdala trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, teda plánovaná R3.