Analytik: Na každé štvrté euro výdavkov štát vlani nemal príjmy

Deficit štátneho rozpočtu dosiahol vlani 7,7 miliardy eur, čo predstavovalo 24,5 % celkových hotovostných výdavkov rozpočtu. Znamená to, že takmer každé štvrté euro v štátnom rozpočte nevykryli jeho príjmy. Upozornil na to analytik VÚB Michal Lehuta v komentári k štatistikám za rok 2023, ktoré v utorok (2.1.) zverejnilo ministerstvo financií.

V porovnaní s hrubým domácim produktom (HDP) schodok štátneho rozpočtu dosiahol podľa analytika okolo 6,3 % HDP. Upozornil, že finálne číslo za celú verejnú správu bude známe až v apríli tohto roka a môže dosiahnuť okolo 6 % HDP.

„Výdavky nad rámec rozpočtu schváleného ešte koncom predminulého roka o stámilióny eur navýšila najmä predčasná júlová valorizácia penzií a tiež vianočné 300-eurové bonusy, ale pre nedôslednosť v legislatíve napríklad aj masový odchod starších ľudí do predčasného dôchodku,“ priblížil Lehuta. Aj preto transfer Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu dosiahol 1,16 miliardy eur namiesto pôvodne rozpočtovanej nuly.

Na druhej strane vzrástli príjmy zo ziskov firiem na 3,9 miliardy eur. Pokračoval tak trend ich vyššieho efektívneho výberu a zisky právnických osôb aj pre vysokú infláciu rástli rýchlejšie ako príjmy domácností, podčiarkol analytik.

Upozornil, že reálna spotreba domácností naopak minulý rok klesala a v dôsledku toho rozpočet získal aj nižší výnos dane z pridanej hodnoty (DPH), ako sa pôvodne počítalo (9,7 miliardy eur). Čerpanie eurofondov sa v závere vlaňajška zrýchlilo a celoročná suma 4,1 miliardy eur prekonala aj obdobný rok 2015, kedy to bolo 3,3 miliardy eur, vyčíslil Lehuta.

„Dvanásťmesačný hotovostný schodok štátneho rozpočtu sa v závere vlaňajška našťastie mierne zmenšil, no tohtoročný rozpočet, ktorý plánuje ďalší 7,6-miliardový hotovostný schodok, pre jeho ďalší vývoj neveští žiadne zásadnejšie zlepšenie,“ zhodnotil ekonóm.

Verejný dlh v pomere k HDP napriek vysokému deficitu minulý rok klesol, podľa čiastkových údajov Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (ARDAL) približne k úrovni 56,9 % HDP. Dopomohla k tomu podľa analytika aj vysoká inflácia. „Kým v reálnych cenách HDP narástol zrejme len okolo 1,1 %, v bežných cenách to bolo možno až o 10,8 %,“ vyčíslil.

Poukázal tiež na to, že štátny dlh narástol len o 5,5 miliardy eur, teda menej, ako bola výška deficitu. „Zvyšok deficitu pokrylo zrejme zníženie hotovostnej rezervy vládnej agentúry ARDAL. Tento rok však verejný dlh pre ďalší veľký schodok v rozpočte znovu porastie aj v pomere k výkonu ekonomiky,“ avizoval Lehuta s tým, že do dvoch rokov zrejme dlh znovu narastie nad maastrichtskú hranicu 60 % HDP.