Bielorusko odmieta účasť pozorovateľov OBSE na parlamentných voľbách

Bielorusko je členom OBSE a členovia jej Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva sú už desaťročia jedinými medzinárodnými pozorovateľmi pri bieloruských voľbách.

Stály predstaviteľ Bieloruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Andrej Dapkiunas však v pondelok uviedol, že Bielorusko „informovalo OBSE o svojom zámere nepozývať pozorovateľov a prezentovalo svoje argumenty a motiváciu“.

Ihar Karpenka, šéf bieloruskej ústrednej volebnej komisie, podľa AP uviedol, že februárové voľby sa uskutočnia „pod plnou kontrolou úradov a bez deštruktívnych vplyvov“.

„Bielorusko má voľby predovšetkým pre seba,“ povedal Karpenka a dodal, že bieloruské úrady pozvú pozorovateľov z Ruska a krajín Strednej Ázie.

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá žije v exile v susednej Litve, vyzvala Bielorusov, aby bojkotovali februárové voľby, pričom ich označila za „frašku“. Dodala, že

„Lukašenkov režim urobil všetko pre to, aby v krajine znemožnil zmenu moci prostredníctvom volieb“.

Bieloruské úrady okrem toho vlani uskutočnili „opätovnú registráciu“ politických strán pôsobiacich v krajine s 9,5 miliónmi obyvateľov. Súhlas na činnosť udelili iba štyrom provládnym stranám z pôvodných 15 strán, ktoré v krajine pôsobili začiatkom minulého roka.

Parlamentné voľby budú prvými od sporných prezidentských volieb v auguste roku 2020, na ktorých základe sa Alexandrovi Lukašenkovi začalo jeho šieste funkčné obdobie na poste hlavy štátu a ktoré spustili bezprecedentnú vlnu masových protestov po celej krajine.

Lukašenkova vláda tieto demonštrácie tvrdo potlačila, pričom zadržala viac ako 35.000 ľudí. Mnohí z nich boli brutálne zbití políciou a boli nútení odísť do exilu.

Tohtoročné voľby sa uskutočnia počas pokračujúcich represií a v čase, keď za mrežami zostáva približne 1500 politických väzňov vrátane vodcov opozičných strán a renomovaného obhajcu ľudských práv a nositeľa Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého.

Po ukončení parlamentných a komunálnych volieb vznikne nový štátny orgán – Celobieloruské ľudové zhromaždenie. Bude v ňom pôsobiť 1200 delegátov, medzi ktorými budú funkcionári, členovia miestnych zastupiteľstiev, odborov, provládni aktivisti a ďalší.

Toto nové zhromaždenie bude fungovať súbežne s parlamentom, ktorý pozostáva z dvoch komôr: dolnej komory so 110 zákonodarcami a hornej komory tvorenej 64 senátormi.

Zhromaždenie, ktoré dal vytvoriť Lukašenko, má široké právomoci a môže rozhodovať o politike, navrhovať zákony i zmeny v ústave, vymenúvať členov volebnej komisie a sudcov.

Prezident Bieloruska sa po svojom prípadnom odstúpení z funkcie stáva automaticky členom tohto zhromaždenia - uvádza sa to v príslušnom zákone.