V tomto veku musíte prestať piť alkohol, varuje neurológ

Richard Restak je americký neurológ, neuropsychiater, autor a profesor, ktorý sa vo svojej najnovšej knihe How To Prevent Dementia (Ako sa vyhnúť demencii) zaoberá vplyvom alkoholu na zdravie mozgu.

Restak vo svojom diele tvrdí, alkohol je „priamy neurotoxín“ a častá konzumácia veľkého objemu vedie k poškodeniu mozgu. Keďže jedným z neželaných následkov pitia alkoholu sú problémy s pamäťou, podľa neho by sa mu mali vyhýbať ľudia vo všetkých vekových kategóriách.

„Položte si otázku 'Prečo pijem?' Ak je odpoveďou, že si takto chcete zlepšiť náladu a zmierniť úzkosť, hrozí vám nebezpečie a najlepšie bude, keď celkom prestanete,“ píše Restak.

Prelomový vek

Foto: metodej/Shutterstock.com

Príležitostní konzumenti sú podľa Restaka lepšie chránení pred jeho zhubnými účinkami, no aj oni by sa mali celkom vzdať alkoholu po dosiahnutí konkrétneho veku.

„Tým, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, dôrazne odporúčam, aby celkom vylúčili alkohol zo svojho jedálnička,“ radí neurológ.

V staršom veku sme náchylnejší na vznik Alzheimerovej choroby, a pitie alkoholu môže len prispieť k ďalším ťažkostiam s pamäťou. Dôležité je však vnímať alkohol aj ako prispievateľa k nehodám a pádom.

„Smrteľné následky pádov sú čoraz častejšie, najmä u starších mužov,“ zdôrazňuje Restak. Alkoholu by sa podľa neho mali vzdať predovšetkým tí, ktorí sú náchylnejší na pády napríklad v dôsledku oslabenia sily, svalovej atrofie, problémov s rovnováhou alebo užívania liekov.

Korsakova psychóza

S konzumáciou alkoholu súvisí aj špecifický typ demencie Korsakova psychóza, pri ktorom dochádza k „závažnej strate krátkodobej pamäte“ a „je následkom priameho účinku alkoholu na mozog,“ píše Restak.

Alkohol totiž v tele konzumenta redukuje hladinu tiamínu, a tak do hodiny dochádza k pocitu zmätenosti, strate rovnováhy a pádom. Podľa Restaka si pacienti často nahrádzajú stratené spomienky výmyslami.