Prezidentka upozornila na riziká rýchleho prijatia novely Trestného zákona

Argumenty vlády na zrýchlený režim podľa nej neobstoja. Zdôvodnenie vidí skôr vo výroku premiéra Roberta Fica (Smer-SD), že ide o mocenské rozhodnutie. Odmietla aj argumenty o potrebe zosúladiť výšky trestov s okolitými krajinami Európskej únie (EÚ). Poukázala pritom na výhrady európskych orgánov a na ohrozenie čerpania eurofondov.

„Trestná politika patrí medzi najpodstatnejšie, a teda základné funkcie nášho štátu. Ide o kľúčový nástroj na udržiavanie poriadku a bezpečnosti v spoločnosti, s priamym dosahom nielen na páchateľov, ale aj na práva poškodených,“ pripomenula prezidentka. Dodala, že predložená novela predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v doterajšej trestnej politike štátu a zásadne mení prístup k majetkovej a hospodárskej kriminalite.

Upozornila preto na riziká nesprávne alebo dôkladne nepripraveného nastavenia zmien. Tie vidí v nepredvídateľných celospoločenských škodách a nezvratnom zásahu do práv osôb poškodených trestnou činnosťou. „Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prebiehajúca rozprava v parlamente ho, samozrejme, nenahrádza, to by sme ho potom vôbec nemuseli mať v právnom poriadku,“ zdôraznila. Podčiarkla zmysel štandardného legislatívneho procesu. „Nezamieňajme preto rozpravu v parlamente za tento nástroj prípravy legislatívy,“ podotkla s tým, že absencia odbornej diskusie znásobuje riziká.

Odmietla pritom dôvody vlády pre skrátené legislatívne konanie. „Ako jeden z hlavných dôvodov, o ktorý navrhovateľ, teda vláda SR, opiera dôvodnosť skráteného legislatívneho konania, je údajné masívne porušovanie ľudských práv obvinených. Majú o tom svedčiť desiatky rozhodnutí Ústavného sudu (ÚS) SR. Mala som možnosť sa oboznámiť s uvedenými rozhodnutiami ÚS a musím povedať, že tento argument predkladateľa ako zákonný dôvod pre zrýchlený legislatívny proces neobstojí,“ uviedla. Prezidentka dodala, že rozhodnutia ÚS majú málo spoločné s novelou a neodôvodňujú zrýchlené rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Poznamenala tiež, že väčšina rozhodnutí ÚS sa týka iných orgánov vymožiteľnosti práva.

„Argument navrhovateľa, že aj za rozhodnutia ÚS, ktoré sa týkali súdov, môže vlastne prokuratúra, tiež neobstojí, pretože zodpovednosť za postup a rozhodnutie nesie vždy ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal,“ doplnila.

Odmietla tiež odvolanie sa vlády na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendami v okolitých krajinách Európskej únie. Poukázala aj na vyjadrenia Európskej prokuratúry, že niektoré z navrhovaných zmien by neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu Európskej únie boli trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. „Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty,“ podčiarkla.

„Nemusíme sa zhodnúť na tom, o čom by politika mala byť, ale jedno platí pre všetkých rovnako: v demokratickej spoločnosti je výkon moci limitovaný zákonmi a ústavou a aj víťaz volieb ich musí rešpektovať,“ uzavrela prezidentka.