Šipoš: Matovič ako kandidát symbolizuje protikorupčnosť hnutia Slovensko

Poslanecký klub hnutia Slovensko, Za ľudí a Kresťanskej únie poskytol okrem Matoviča hlasy poslancov, potrebné na zaregistrovanie kandidatúry, aj historikovi Patrikovi Dubovskému. „Oslovili nás kolegovia z Kresťanskej únie a strany Za ľudí, že majú záujem, aby išiel kandidovať,“ vysvetlil Šipoš. V hnutí Slovensko podľa neho Dubovského vnímajú ako konzervatívne orientovanú osobnosť.

Šipoš dodal, že v prvom volebnom kole ešte ľudia môžu „voliť srdcom“ a širšia ponuka kandidátov podporí výšku voličskej účasti. Inak je to podľa neho v druhom kole, kde už sa vyberá len z dvoch kandidátov. „Verím, že potom sa podarí, aby v druhom kole nevyhral hlavný favorit, ktorý sa tam už vidí, a to je Peter Pellegrini,“ vyhlásil Šipoš. Dodal, že jeho hnutie sa k voľbe v druhom volebnom kole postaví „zodpovedne“.

„Igor Matovič sa nestavia do roviny, že ide vyhrať prezidentské voľby. Jeho cieľ je, aby v prvom kole prišlo voliť čo najviac ľudí,“ konštatoval Šipoš. Okrem toho vníma snahu politikov konkurenčných strán vytláčať Matoviča z mediálneho priestoru a kandidatúra umožní ich konfrontovať v televíznych diskusiách.

Hnutie podľa neho prakticky od parlamentných volieb rieši aj otázku, ako sa postaviť k júnovým voľbách do Európskeho parlamentu (EP). „Kandidátnu listinu ešte uzatvorenú nemáme, rokujeme s viacerými kandidátmi,“ povedal s tým, že najväčšie skúsenosti má aktuálny zástupca hnutia v europarlamente Peter Pollák.

Opozičná obštrukcia v parlamente, ktorá natiahla rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní k novele Trestného zákona až do konca januára, podľa Šipoša dala politikom a inštitúciám viac času na preštudovanie novely. „To, čo vládna koalícia namiešala v rámci znižovania trestných sadzieb a rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, je smrtonosný kokteil, bezprecedentný na Slovensku,“ vyhlásil Šipoš. Dodal, že v prípade niektorých trestných sadzieb by si vedel predstaviť diskusiu o miernych úpravách. Ale novela ako celok je pre hnutie neprijateľná. Pripomenul aj kritické uznesenie Európskeho parlamentu k spôsobu jej prerokovávania.

Šipoš neakceptuje ani argument, že novela musí byť prerokovávaná v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu porušovania ľudských práv obvinených. K jednotlivým porušeniam ľudských práv, ktoré potom konštatuje Ústavný súd SR, podľa neho dochádza v činnosti mnohých inštitúcií a nie je to dôvod na ich rušenie.