Zmeny v hmotnej núdzi budú platiť i bez podpisu prezidenta

Hlava štátu požadovala z okruhu prác, v rámci ktorých budú plnoleté sociálne odkázané osoby povinné odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,6 eura, vypustiť menšie obecné služby.

V zákone tak chcel Gašparovič ponechať povinnosť odpracovať si túto dávku len v rámci dobrovoľníckej činnosti alebo pri prácach na predchádzanie mimoriadnej situácii a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Dávka v núdzi už iba za prácu

Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura tak bude štát podľa schváleného zákona od budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác 32 hodín. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne.

Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina však bude mať naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.

Novela o kolektívnom vyjednávaní ide na Ústavný súd

Novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorú v utorok opätovne nepodpísal prezident Ivan Gašparovič, ide trojica opozičných strán SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd napadnúť na Ústavnom súde. V podaní navrhnú aj pozastavenie účinnosti zákona až do rozhodnutia Ústavného súdu. "Dnes toto podanie ide na Ústavný súd," povedal na utorkovom brífingu podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Nový zákon vlády Roberta Fica totiž podľa opozície ľudí núti dodržiavať zmluvy, ku ktorým sa sami nezaviazali. Podmienky dohodnuté v zmluve o kolektívnom vyjednávaní vyššieho stupňa podľa novej úpravy budú platiť pre všetky firmy nad dvadsať zamestnancov.

"Sociálny dialóg má prebiehať na firemnej úrovni, tento zákon ide proti tomu. Bohužiaľ, spôsobí len vyššiu nezamestnanosť a zhorší už tak zlé prostredie pre zamestnávanie nových ľudí," vyhlásil Štefanec. Novela zákona bude platiť aj napriek vetu prezidenta, to totiž prelomili poslanci Smeru. Hlava štátu navrhovala, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov.

Kým novela zákona počíta s tým, že budú z tohto procesu vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, podľa prezidenta by sa to malo týkať zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov. Prezident tiež navrhoval, aby sa rozšírenie záväznosti KZVS nevzťahovalo na zamestnávateľa, ktorý má uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu. Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už nebude súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť.

"Sme radi, že sme pána prezidenta o argumentoch proti tomuto zákonu presvedčili, na druhej strane je nám ľúto, že poslanci Smeru sú tak zatvrdilí," povedal podpredseda KDH Július Brocka. "Smer síce hovorí, že chce, aby slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, ale namiesto toho ju len brzdí," skonštatoval.Hlava štátu opäť nepodpísala ani novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Ani v tomto prípade parlament nevyhovel pripomienkam prezidenta a novelu zákona schválil v pôvodnej podobe.

Hlava štátu navrhovala, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov.

Kým novela zákona počíta s tým, že budú z tohto procesu vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, podľa prezidenta by sa to malo týkať zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov.

Prezident tiež navrhoval, aby sa rozšírenie záväznosti KZVS nevzťahovalo na zamestnávateľa, ktorý má uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu. Poslanci však prelomili veto prezidenta a novela zákona tak bude platiť aj bez podpisu Gašparoviča.

Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už nebude súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť.

O návrhoch na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi, bude rozhodovať tripartitná komisia. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR.