Poslanci riešili školy aj šport, chuligánom hrozia pokuty

Počet detí v triedach prvého stupňa ostáva nezmenený. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorou poslanci otvorili 6. deň 27. schôdze parlamentu.

Rezort pôvodne navrhoval razantnejšie zvyšovanie počtu detí v triedach, a to ako na prvom, tak aj na druhom stupni základných škôl. Napokon však svoje plány ministerstvo zmiernilo na základe pripomienok k návrhu novely zákona. Zvyšovať sa teda na základnej škole bude len maximálny počet detí na druhom stupni, a to o jedného žiaka. Horný limit v počte žiakov na triedu sa mení aj pre prvákov strednej školy, a to z 30 na 31.

Novela tiež určuje najnižší počet detí v triede. Prvákov na základnej škole by malo byť v triede aspoň 11. Triedy od druhého do štvrtého ročníka základných škôl by malo navštevovať minimálne 13 žiakov, na druhom stupni by ich malo byť aspoň 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať minimálne 17 študentov. Novela tiež stanovuje, že na prvom stupni základných škôl sa môžu do jednej triedy spájať len dva ročníky. Takáto trieda musí mať minimálne 12 žiakov, navštevovať ju bude môcť maximálne 24 detí.

Novela zároveň dáva možnosť zriaďovateľovi ešte znížiť minimálny počet detí na triedu, ale len v osobitných prípadoch, napríklad ak by deti museli dochádzať do školy viac ako šesť kilometrov, či ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Malotriedky sú v ohrození, tvrdí opozícia

Stanovenie minimálneho počtu žiakov v triedach povedie podľa poslanca NR SR za Most-Híd Lászlóa Solymosa k zániku množstva málotriedok, teda škôl s nízkym počtom detí a tried, a to predovšetkým na jazykovo zmiešaných územiach.

Solymos preto navrhoval odklad novely z aktuálnej novembrovej schôdze parlamentu na január v mene troch poslaneckých klubov Mosta-Híd, SDKÚ-DS a KDH. Vládny Smer-SD to však zamietol. Minimálne počty žiakov v triedach by mali začať platiť od 1. septembra 2015, maximálne od januára 2014.

Novela prináša zmenu aj v uznávaní jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky. Po novom sa žiaci nebudú môcť vyhnúť maturite z cudzieho jazyka tým, že si urobia jazykový certifikát. „Maturita je len jedna a štátna. Prečo by študenti s certifikátom nemohli na maturite ukázať, že sú lepší? To potom môžeme mať certifikáty zo slovenčiny, matematiky alebo iných predmetov,“ bránil zmenu minister školstva Dušan Čaplovič.

Platné certifikáty budú môcť školy uznať študentom do konca februára 2014, v tom prípade títo žiaci nebudú musieť maturovať z cudzieho jazyka. Študenti, ktorým dovtedy certifikáty neuznajú, budú musieť maturovať.

Upravia aj osemročné gymnáziá

Novela školského zákona rieši i osemročné gymnáziá. Tie zatiaľ nebudú musieť prijímať radikálne menej žiakov ako doteraz. Opätovne sa totiž o dva roky posúva účinnosť ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že na osemročné gymnáziá môže nastúpiť len päť percent piatakov. Toto opatrenie malo platiť už od budúceho školského roka, a teda by sa dotklo tohtoročných prijímačiek. Po novom sa posúva na školský rok 2016/2017.
Opozícia nepochodila, Smer jej návrhy nepodporil
Vládny Smer-SD nepodporil ani jeden opozičný pozmeňujúci návrh. Poslanec za KDH Martin Fronc navrhoval vypustiť definíciu minimálnych počtov žiakov v triedach. Poslankyňa za OĽaNO Eva Horváthová presadzovala, aby sa aj naďalej uznávali jazykové certifikáty ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, čo chce novela zakázať.

Poslanec za Most-Híd Árpád Érsek neúspešne inicioval, aby sa mohli spojiť do jednej triedy viac ako len dva ročníky prvého stupňa. Rovnako presadzoval, aby sa možnosť zníženia počtu žiakov v triedach vzťahovala aj na obce, v ktorých je len škola národnostnej menšiny.

Novela dáva možnosť zriaďovateľovi znížiť minimálny počet detí na triedu, ale len v osobitných prípadoch, napríklad ak by deti museli dochádzať do školy viac ako šesť kilometrov, či ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % zo sociálne znevýhodneného prostredia.
S päťpercentným limitom nesúhlasili osemročné gymnáziá najmä v Bratislavskom kraji, ktoré sa obávali, že ich to zlikviduje. V školskom zákone päťpercentný limit zakotvili ešte za ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). V období ministrovania Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) účinnosť ustanovenia odsunuli. Súčasný šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič najskôr ďalšie posunutie účinnosti odmietal, napokon však privolil.

Prijatím novely školského zákona sa tiež zmenší pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia. Podľa návrhu poslanca Ľubomíra Petráka (Smer-SD) sa z platného ustanovenia vypúšťa dokumentácia, ktorá sa týka učebných plánov, učebných osnov. Tie sú totiž súčasťou školského vzdelávacieho programu, ktorý sa považuje za základný dokument školy, a preto nie je potrebné ich samostatne vypracovávať.

Rovnako na základe Petrákovho pozmeňujúceho návrhu časť majetku Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach prejde pod majetok Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Podľa Petráka ide o pozemok, ktorý v minulosti patril vysokej škole, pre ústav predstavuje prebytočný majetok a široká verejnosť ho vníma ako pozemok univerzity.

Násilie na štadiónoch

Parlament definitívne rozhodol aj o návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý prináša prísnejšie tresty pre agresívnych športových fanúšikov. Za priestupky diváckeho násilia pri rizikových podujatiach by mohli dostať pokutu až do 3000 eur.

Ambíciou ministerstva školstva je vytvorenie takých podmienok, za ktorých budú športoviská dôstojným miestom pre fanúšikov so zmyslom pre fair-play a nebudú slúžiť ako aréna pre ľudí, ktorí športové podujatie vnímajú ako príležitosť na šarvátky.

Návrh sa sústreďuje najmä na futbal a hokej, teda na podujatia, počas ktorých dochádza najčastejšie k diváckemu násiliu. Rezort školstva chcel najprv novelu zákona, zmeny však boli napokon také rozsiahle, že vypracovali nový zákon.

Novela o múzeách a galériách

Požiadavky z praxe najmä národných kultúrnych inštitúcií - Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérie má vyriešiť návrh novely zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, ktorý zákonodarcovia prerokovali v prvom čítaní.

Návrh vypracovalo MK SR aj na základe podnetov od stavovských organizácií z oblasti múzeí a galérií, akými sú Zväz múzeí na Slovensku a Rada galérií Slovenska a Slovenského komitétu ICOM (International Council of Museums).

Dôvodom novelizácie zákona je medzi iným potreba spresniť niektoré ustanovenia platného zákona, ktoré nemajú jednoznačný a zrozumiteľný charakter. Spresniť sa majú pojmy ako galéria či vedomostný systém múzeí a galérií a návrh zavádza i nový pojem – múzejné zariadenie a galerijné zariadenie.