Prepúšťanie vojnových zločincov v Bosne vyvolalo pobúrenie

Sarajevo tak reaguje na júlový verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v prospech bývalého bosnianskosrbského vojaka Gorana Damjanoviča, ktorý si mal za vojnové zločiny odpykať 11-ročný trest. Sudcovia v Štrasburgu totiž uznali Damjanovičov argument, že namiesto zákona z roku 2003 sa mal na jeho prípad vzťahovať podstatne zhovievavejší trestný zákonník z roku 1976, ktorý na území Bosny a Hercegoviny platil v čase spáchania zločinov. Rozhodnutie sa týka i ďalších trestancov a bosniansky súd pre vojnové zločiny by tak mal ich procesy zopakovať.

Hatidža Mehmedovičová stojaca na čele združenia Srebrenické matky označila takýto postup za "škandalózny" a sudcovia by sa mali podľa nej "hanbiť". "Sme znechutení a tiež vystrašení, keďže už začali prepúšťať tých najhorších mäsiarov," povedala pre agentúru AFP. Súd pre vojnové zločiny v Sarajeve vyniesol na základe nesprávneho zákona niekoľko stoviek rozsudkov. Bosniansky ústavný súd navyše rozhodol, že termín opakovaného procesu musia prepusteným trestancom oznámiť do troch mesiacov.

Odhaduje sa, že počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992-1995 zahynulo 100-tisíc ľudí a ďalšie dva milióny museli opustiť svoje domovy. Bývalá juhoslovanská republika má v súčasnosti okolo 3,8 milióna obyvateľov. Súd pre vojnové zločiny v Sarajeve zriadili v roku 2005, aby odľahčil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu.