Nestupňujte politické násilie, odkázal premiér Ukrajincom

Rusko odmieta zasahovanie do záležitostí Ukrajiny

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil v stredu Severoatlantickú alianciu (NATO) zo zasahovania do záležitostí Ukrajiny a vyjadril nepochopenie nad takýmto konaním. Reagoval tak na utorňajšie vyhlásenie náprotivkov z členských štátov NATO, ktorí vyzvali na dialóg medzi ukrajinskou vládou a opozíciou a odsúdili tiež "používanie nadmernej sily proti pokojným demonštrantom na Ukrajine". Narážali pritom na víkendové udalosti v Kyjeve, kde sa zásah proti účastníkom opozičného protestu skončil zranením 190 ľudí vrátane policajtov a novinárov.

"Nechápem, prečo NATO prijíma takéto vyhlásenia," povedal ruský minister pred novinármi v Bruseli, kde sa zúčastnil na zasadnutí Rady NATO-Rusko. Lavrov podľa vlastných slov nerozumie ani tomu, prečo sa generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyjadroval k otázke týkajúcej sa údajnej možnosti ruskej vojenskej intervencie na Ukrajine.

"Pomáha to vytvoriť skreslený obraz a vysiela nesprávny signál, čo môže spôsobiť nesprávne chápanie," vyhlásil prostredníctvom tlmočníka. Lavrov upozornil, že to, či má Ukrajina záujem o užšie vzťahy s EÚ, je "vnútroštátnou záležitosťou", na druhej strane však vyjadril nepochopenie aj nad "rozsahom agresívnych akcií opozície". Urobil tak na úvod zasadnutia vlády, ktoré bolo prvým od začiatku masových demonštrácií v uliciach Kyjeva. Tie pokračovali aj v uplynulých dňoch, zatiaľ čo v stredu sa úrad vlády pokúsilo zablokovať okolo 1500 demonštrantov.

"Vyhlasujem výzvu na zastavenie stupňovania politického napätia," odkázal Azarov opozícii. "Chcem povedať ľuďom: Vaši lídri vás navádzajú na zločin. Oni sa budú snažiť ukryť za poslaneckú imunitu, ale vy sa nemáte za čím." Azarov tiež tvrdí, že "dôvody pre pouličné protesty boli vyčerpané".

Premiér ešte v pondelok označil demonštrácie a blokády vládnych budov za nezákonné a prirovnal ich k štátnemu prevratu. Vyjadril sa tak po kritike zo strany Západu, ktorá sa týkala víkendového zásahu poriadkových síl proti demonštrantom.

Násilie sa podľa oficiálnych zdrojov skončilo zranením 190 osôb vrátane policajtov a viac ako 40 novinárov, za čo sa premiér v utorok ospravedlnil.

Ministri zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v utorok odsúdili "nadmerné použitie sily" proti ukrajinským demonštrantom.
Ukrajinskí exprezidenti podporujú demonštrantov

Všetci traja novodobí ukrajinskí prezidenti - s výnimkou toho súčasného Viktora Janukovyča - v stredu podporili masové demonštrácie v hlavnom meste Kyjev za proeurópske smerovanie krajiny. "Vyjadrujeme solidaritu s mierumilovnými občianskymi aktivitami stoviek tisíc mladých Ukrajincov," uvádza sa v stanovisku niekdajších hláv Ukrajiny.

Signatármi sú prvý novodobý ukrajinský prezident Leonid Kravčuk (1991-1994), jeho nástupca Leonid Kučma (1994-1999) a Janukovyčov bezprostredný predchodca Viktor Juščenko (2004-2010).

"Po prvýkrát ukrajinský ľud vyšiel von do ulíc s apolitickou požiadavkou, ktorá má bezprecedentnú masovú podporu," dodávajú niekdajší štátnici. Zároveň odsúdili neprimerané použitie sily proti účastníkom pokojných protestov.

"Vyzývame všetky strany, aby sa zdržali provokácií a násilia," dodáva oficiálne stanovisko šéfov diplomacií NATO zverejnenom po skončení rokovania v Bruseli. Ukrajina síce členom spolku nie je, s alianciou je však v "partnerskom" zväzku a zúčastňuje sa niektorých jej rokovaniach.

Súčasný ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, proti ktorému sa v uliciach Kyjeva demonštruje, po svojom zvolení v roku 2010 prisľúbil spoluprácu s alianciou vo viacerých oblastiach. Členstvo svojej krajiny v NATO však nateraz odmieta, podľa niektorých aj pre tlak zo strany Ruska.

Masové protesty na Ukrajine vyvolalo novembrové rozhodnutie vlády pozastaviť eurointegračný proces, čo podľa Azarova súviselo s nátlakom zo strany Ruska. Významné dohody s EÚ mal ukrajinský prezident Viktor Janukovyč podľa pôvodného plánu podpísať na summite v litovskom Vilniuse, ktorý sa konal 28. a 29. novembra.

Ukrajina ešte nestratila poslednú šancu priblížiť sa k Európskej únii a "brány do nej má stále otvorené". V stredu to vyhlásil nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle.

"Brány do EÚ sú stále otvorené. Ukrajina musí byť na palube Európy a táto ponuka zo strany Európy je stále platná," povedal Westerwelle počas návštevy Kyjeva a krátko po tom sa presunul na Námestie nezávislosti v centre hlavného mesta.

Šéf nemeckej diplomacie pricestoval na Ukrajinu aj s cieľom stretnúť sa so zástupcami tamojšej opozície vrátane lídra parlamentnej strany Udar (Úder) a boxerským šampiónom Vitalijom Kličkom.