Pred 200 rokmi sa narodil český hudobný skladateľ Bedřich Smetana

Dnes (2. marca) uplynie 200 rokov od narodenia svetoznámeho českého hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu.

Česi za pieseň Kde domov můj, ktorá bola súčasťou opery Dráteník z roku 1825, vďačia jej skladateľovi Františkovi Škroupovi. Jeho opera sa síce považuje za prvú českú operu, ale skutočne národnou a zároveň masovo úspešnou českou operou, sa stala práve Prodaná nevěsta z roku 1866.

Hudba Bedřicha Smetanu má blízko aj k Slovensku. Odohratím jeho opery Hubička začalo svoju činnosť 1. marca 1920 Slovenské národné divadlo (SND) v Bratislave. Opera SND sa k naštudovaniu Hubičky vrátila aj v tomto roku.

Bedřich Smetana sa narodil 2. marca 1824 v Litomyšli. Hoci na husle a klavír hral od piatich rokov, jeho otec nemal pre hudobné nadanie syna pochopenie. Smetana absolvoval gymnázium v Plzni, ale vzoprel sa vôli otca stať sa úradníkom, alebo pokračovať v štúdiu na univerzite. Odišiel do Prahy s túžbou stať sa hudobným skladateľom ako jeho vzory Franz Liszt a Wolfgang Amadeus Mozart. Nadaný skladateľ sa v Prahe živil ako učiteľ hudby v zámožných rodinách. Vďaka hudbe si našiel aj manželku, talentovanú hudobníčku Kateřinu Kolářovú.

Na začiatku skladateľskej kariéry sa Bedřich Smetana boril nielen s finančnými ťažkosťami, ale aj s neprajnosťou zo strany českých vlastencov. Tí mu totiž len veľmi ťažko dokázali odpustiť, že v symfónii skomponovanej pri príležitosti svadby cisára Františka Jozefa, použil melódiu z rakúskej hymny.

Okrem týchto problémov postihli skladateľa aj rodinné tragédie. V polovici 50. rokov 19. storočia zomreli tri z jeho štyroch dcér Gabriela, Bedřiška a Kateřina. Nažive zostala len Žofia. Najviac skladateľa zasiahla smrť hudobne najtalentovanejšej dcéry Bedřišky. Na jej pamiatku skomponoval v roku 1855 Klavírne trio g moll.

Úmrtia dcér, prepuknutie tuberkulózy jeho manželky, nepriaznivá politická situácia, ale aj nedostatok peňazí prinútili Smetanu k odchodu do Göteborgu, v ktorom napokon strávil asi najpokojnejšie roky (1856 - 1861) svojho života. Vo Švédsku našiel okrem uplatnenia aj pozorné a hlavne prajné publikum. Počas škandinávskeho pobytu skomponoval tri symfonické básne: Richard III., Valdštejnov tábor a Hakon Jarl.

Po vydaní Októbrového manifestu v roku 1861, vďaka ktorému sa uvoľnila politická situácia v Čechách, sa vrátil do Prahy, kde sa v roku 1866 dočkal premiér svojich dvoch opier, ktoré mu zaistili úspech u českého publika. Prvou bola opera Braniboři v Čechách a druhou slávna Prodaná nevěsta. Vďaka úspechu získal pozíciu dirigenta a kapelníka orchestra pražského Prozatímního divadla.

Obrat k lepšiemu v Smetanovom živote však poznačili ďalšie rany osudu. Umrela mu manželka a na jeseň 1874 v dôsledku nervového ochorenia ohluchol na jedno ucho a musel sa vzdať miesta v divadle. Onedlho uprostred tvorivých síl stratil sluch úplne.

Komponovania sa však nevzdal a tvoril v ústraní v Jabkeniciach, kde žil s rodinou svojej dcéry. Z tohto obdobia pochádzajú opery Tajemství, Hubička, Čertova stěna, dve sláčikové kvartetá, klavírne cykly Sny a České tance. Už úplne hluchý dokončil známy cyklus šiestich symfonických básní Má vlast.

V roku 1881 sa Bedřich Smetana dočkal otvorenia Národného divadla v Prahe, v ktorom uviedli jeho operu Libuše pričom obecenstvo aj kritika ju prijala s neobyčajným nadšením.

O tri roky neskôr bola rodina nútená umiestniť Bedřicha Smetanu do pražského ústavu pre duševne chorých, kde 12. mája 1884 zomrel vo veku 60 rokov.