Slovenská ekonomika rástla najrýchlejšie v tomto roku

Stále však išlo o najrýchlejší kvartálny nárast v tomto roku, keď v prvom štvrťroku ekonomika rástla o 0,5 % a v druhom štvrťroku o 0,8 %. Slovenské hospodárstvo si udržalo aj medzikvartálny rast, ktorý po sezónnom očistení dosiahol 0,2 %.

V absolútnom vyjadrení dosiahol objem vyprodukovaného hrubého domáceho produktu v treťom štvrťroku 18,996 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo medziročný rast o 1,1 %.
Základom je rast zahraničného dopytu

Za celé prvé tri štvrťroky tohto roka tak dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku sumu 53,741 mld. eur. V bežných cenách slovenské hospodárstvo v medziročnom porovnaní vzrástlo o 1,4 %.

V stálych cenách dosiahol medziročný rast 0,7 %, čo znamenalo oproti rovnakému obdobiu vlaňajška spomalenie dynamiky o 1,6 percentuálneho bodu.

Za rastom slovenského hospodárstva od júla do konca septembra stál predovšetkým rast zahraničného dopytu, kým domáci dopyt klesal. Vývoz výrobkov a služieb sa zvýšil o 1,9 % pri súčasnom poklese dovozu výrobkov a služieb o 0,4 %.

Zníženie domáceho dopytu o 1,2 % bolo v rozhodujúcej miere spôsobené poklesom tvorby hrubého kapitálu o 6,4 %, pričom tvorba hrubého fixného kapitálu sa znížila o 9,8 %.

Nižšia bola aj konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1 %. Konečná spotreba verejnej správy vzrástla o 2,8 % a konečná spotreba domácností o 0,1 %.
Najviac pridanej hodnoty vytvoril priemysel

Z vytvoreného hrubého domáceho produktu v treťom štvrťroku tvorila pridaná hodnota 17,288 mld. eur. Najväčší objem z celkovej pridanej hodnoty vytvoril priemysel, a to 26,4 %.

Podiel samotnej priemyselnej výroby predstavoval 21,9 %. Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania, ubytovacích a stravovacích služieb na úrovni 22,9 %, verejnej správy, vzdelávania a zdravotníctva a sociálnej pomoci vo výške 12,7 %.

V medziročnom porovnaní najviac vzrástol podiel vo veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní a ubytovaní a stravovaní o 1 percentuálny bod, najviac poklesol podiel v stavebníctve o 0,6 percentuálneho bodu.

Tvorbu hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli ovplyvnil pokles pridanej hodnoty o 0,1 %. Pozitívne pôsobili čisté dane z produktov, ktoré sa zvýšili o 11,4 %.
Najvýraznejší pokles zaznamenalo stavebníctvo

Vývoj pridanej hodnoty z hľadiska jednotlivých odvetví bol ovplyvnený poklesom v stavebníctve o 7 %, umení, zábave a rekreácii, ostatných činnostiach o 5,1 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 3 % a v priemysle o 0,2 %, pričom v priemyselnej výrobe vzrástla o 0,4 %.

Rovnakú úroveň ako v treťom štvrťroku 2012 dosiahla verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc.

V ostatných odvetviach pridaná hodnota vzrástla pri najvyššom relatívnom raste v odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych službách o 4,8 % a vo veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní, ubytovaní a stravovaní o 2,4 %.
Bankári očakávali iné výsledky

Bankoví analytici pôvodne očakávali v treťom kvartáli medziročný nárast hrubého domáceho produktu o 1,1 %. Svoje odhady však v posledných mesiacoch znižovali a v novembri počítali s reálnym rastom hospodárstva o 0,9 %.

Na celý tento rok projektujú pritom rast hospodárstva na úrovni 0,8 %. Tempo rastu slovenskej ekonomiky by sa malo zvýšiť v budúcom roku, a to na 1,9 %.

V prípade tempa rastu HDP treba podľa generálneho riaditeľa sekcie národných účtov ŠÚ SR Františka Bernadiča zobrať do úvahy viacero faktorov.

Leitmotívom je podľa neho nízka cenová hladina, čo zároveň súvisí so záporným rastom pridanej hodnoty.

"Ceny materiálov a rôznych vstupov, ktoré sú súčasťou medzispotreby, výrazne poklesli. To znamená, že cenové indexy, pomocou ktorých sa uskutočnila deflácia do stálych cien, boli veľmi nízke, a to nám zdvihlo objem medzispotreby," uviedol v stredu na tlačovej konferencii ŠÚ Bernadič.

Doplnil tiež, že produkcia rástla v stálych cenách o 0,9 %, kým medzispotreba o 1,5 %. Rozdiel medzi týmito dvoma zložkami tvorí podľa Františka Bernadiča zápornú pridanú hodnotu.

Pokiaľ ide o čisté dane z produktov, tie sú podľa Bernadiča štruktúrované ako daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň, daň na dovoz a odpočítanie subvencií na produkty. "Tam bol v bežných cenách nárast vo výške 11,6 %, v stálych o 11,4 %. Ale dôležitý je vlastne príspevok týchto čistých daní k HDP a tam v stálych cenách na medziročnej báze v druhom kvartáli bolo 0,4 % a treťom kvartáli 0,9 %. Je tam zaznamenaný prírastok zhruba vo výške 0,5 %," povedal František Bernadič.