Máte sociálnu úzkosť? Príčina sa môže skrývať vo vašich črevách

Vedci zistili, že jadro sociálnej úzkosti môže byť v ľudských črevách. Zistenia publikované v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences by mohli viesť k novej liečbe tohto nepríjemného stavu. Výskumníci z írskej University College Cork transplantovali črevné mikróby človeka s touto poruchou myšiam, u ktorých sa 10 dní po implantácii prejavila sociálna fóbia.

Tím zistil, že zvieracie subjekty mali aj zníženú hladinu hormónu kortikosterónu, ktorý sa podieľa na regulácii energie, imunitných reakcií a stresových reakcií. Zistenia podľa vedcov naznačili, že skúmanie spojenia medzi mikrobiotou, črevom a mozgom môže pomôcť vo vývoji liečby na zmiernenie sociálnej úzkosti u ľudí. Tieto výsledky dopĺňajú rastúci počet výskumov, ktoré poukazujú na komplexné prepojenie medzi črevným traktom a mozgom, čo naznačuje, že úzkosť, depresia, autizmus a iné mozgové ochorenia by sa mohli aspoň čiastočne riešiť v črevách.

Dôležité je, že markery imunitného systému ukázali, že myši mali po transplantácii narušený imunitný systém, čo naznačuje, že spojenie medzi mozgom a črevom zahŕňa zápalové molekuly, ktoré sa môžu dostať z čreva do mozgu.

Myšiam implantovali črevný mikrobióm ľudí s úzkosťou

Táto štúdia bola pokračovaním existujúceho výskumného experimentu, ktorý vedci robili s ľuďmi. Vzorky črevných mikróbov pochádzali od ľudí, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do štúdie, ktorá skúmala vzťah medzi črevnými mikróbmi a sociálnou úzkosťou u ľudí. Keď už mali vzorky, vyskúšali s nimi niečo zvláštne.

Vedci začali s 12 vzorkami mikrobiómu zo stolice od šiestich ľudí s diagnózou sociálnej úzkostnej poruchy (SUD) a šiestich ľudí bez sociálnej úzkosti. Pred zaradením do štúdie museli všetci účastníci potvrdiť, že neužívajú žiadne psychiatrické lieky ani výživové doplnky, ktoré by mohli ovplyvniť ich mikrobióm.

Myši boli na štúdiu pripravené tak, že sa im týždeň podávala zmes štyroch rôznych antibiotík, aby zničili ich mikrobiotu a mali tak čisté črevá. Potom boli vzorky stolice každého účastníka rozdelené a implantované myšiam.

Vedci implantovali nový mikrobióm do čriev každej myši prostredníctvom kŕmnej trubice po dobu troch dní, aby sa zabezpečilo, že sa nový mikrobióm ujme. Desať dní po začatí liečby sa myši podrobili sérii testov na preskúmanie celého radu funkcií vrátane spoločenskosti, všeobecnej úzkosti, funkcie čriev, depresie a strachu.

Pri sociálnej úzkosti sa nestratila chuť byť spoločenský

Vo väčšine testov dosiahli obe skupiny myší podobné výsledky. V jednom teste však skupina, ktorá dostala transplantát od ľudí so SUD, dosiahla výrazne horšie výsledky: v teste sociálneho strachu. V tomto experimente vedci vyvolali u myší strach sociálnymi podnetmi a potom merali, ako dlho trvá, kým zmizne.

Hoci skupine so sociálnou úzkosťou trvalo oveľa dlhšie, kým sa sociálny strach zmenšil, medzi oboma skupinami nebol rozdiel v spoločenskosti. Výskumníci teda dospeli k záveru, že to, čo pozorovali, bola myšia verzia sociálnej úzkosti.

Aj u ľudí môže byť sociálna úzkosť prítomná, aj keď má človek chuť byť spoločenský. Práve to môže spôsobiť, že tento stav je taký nepríjemný. Testy mikrobiómov myší ukázali, že sa medzi oboma skupinami výrazne líšili, čo potvrdzuje, že obe skupiny ľudí - tí so SUD a bez nej - mali výrazne odlišné črevné mikróby.

Objavili sa zmeny v mozgu

Tieto myši zostali inak zdravé, ale okrem novoobjavenej sociálnej úzkosti sa u nich prejavili aj niektoré jedinečné zmeny v mozgu. Konkrétne v oblasti mozgu stria terminalis sa znížila hladina takzvaného "hormónu lásky" oxytocínu, ktorý je dôležitý pre väzby medzi rodičom a dieťaťom, ako aj medzi jednotlivcami v spoločenskom aj romantickom prostredí. Táto oblasť mozgu je dôležitá pre reakcie na úzkosť a stres a u myší s transplantátom SUD sa prejavili vážne zmeny.

Okrem toho mediálna amygdala a prefrontálna kôra mali u myší s transplantovaným SAD zníženú expresiu génov spojených s oxytocínom. Tieto oblasti mozgu sa podieľajú na strachu a osobnosti. Je teda zrejmé, že zmeny v ich mikrobiómoch vyvolali významné rozdiely v správaní.

Nie je úplne jasné, ako jedna zmena viedla k druhej, ale vedci predpokladajú, že to súvisí s imunitným systémom: U myší so sociálnou úzkosťou sa zvýšil výskyt markerov zápalu a tieto markery môžu prechádzať cez hematoencefalickú bariéru.

Hoci štúdia neurčila spôsob liečby, otvorila dvere k jej vývoju v budúcnosti.