Etnologička Nádaská: Prvoaprílové vtipkovanie sa na Slovensku rozmohlo v 20. storočí

"Pritom história k 1. aprílu sa viaže na juliánsky kalendár a jeho reformu na gregoriánsky. Ako prvý prijal gregoriánsky kalendár francúzsky kráľ Karol IX. roku 1564, čím presunul oslavy príchodu Nového roka na 1. január, takže 1. apríl zostal už iba ako sviatok žartov a veselosti," priblížila pre TASR historička a etnologička Katarína Nádaská.

Prvý apríl sa nazýva tiež Deň bláznov a žartovanie s ním súvisiace má omnoho dlhšiu tradíciu. V stredoveku sa začiatok roka oslavoval 25. marca. Oslavy trvali osem dní a vyvrcholili 1. apríla. Juliánsky kalendár zostal v používaní počas celých dejín Rímskej ríše a Cirkev si ho prirodzene osvojila v rozvoji liturgického kalendára.

„Aj keď mal Juliánsky kalendár ďaleko od dokonalosti, jeho chyby sa pri snahe o zachovanie presného času začali pomaly ale isto vynárať na povrch. Kvôli vstavanej nepresnosti tohto kalendára bol vyrátaný rok dlhší o 11 minút a 14 sekúnd. Tento problém sa plynutím rokov iba zhoršoval. Do roku 1500 sa tak rovnodennosť posunula o 10 dní,“ vysvetlila Nádaská.

Aj po zavedení gregoriánskeho kalendára v 16. storočí sa niektorí ľudia rozhodli, že budú oslavovať Nový rok tak ako vždy, teda 1. apríla. Týchto staromódnych tvrdohlavcov väčšina ľudí volala „blázni“ a robila si z nich žarty. Na začiatku Nového roka bolo zvykom vzájomne sa obdarúvať, čo sa síce na 1. apríla v niektorých krajinách udržalo, ale darčeky zmenili svoju podobu a význam - nadobudli skôr zábavný charakter.

„Vo Francúzsku dostal 1. apríl názov Poisson d'Avril (aprílová ryba), pretože v tom čase sa Slnko nachádza v znamení Rýb. Najprv boli oslavy 1. apríla rodinnou záležitosťou, neskôr sa však rôzne žartíky začali robiť aj medzi priateľmi a známymi. Deti sa usilovali na chrbty svojich kamarátov nenápadne pripevniť rybu vystrihnutú z papiera, a ak sa im to podarilo, na poznamenaného pokrikovali - ´aprílová ryba, aprílová ryba!´ Prvý apríl sa vo Francúzsku oslavuje dlho do noci, konajú sa folklórne slávnosti so spevom a tancom,“ povedala pre TASR etnologička.

Postupne sa oslavy Dňa bláznov rozšírili aj do iných krajín. V Anglicku je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až dva dni - druhý deň sa nazýval „zadkový deň“ a žarty boli krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej časti ľudského tela. V Portugalsku sa „bláznivý“ apríl oslavuje v nedeľu a pondelok pred Veľkým týždňom. K najobvyklejším žartom patrí posypať svojich priateľov múkou.

Do USA bláznivý apríl priniesli kolonisti z Anglicka a Francúzska. Ľudia vítajú začiatok apríla vymýšľaním žartovných kúskov, osvedčeným je napríklad upozorniť kamaráta, že má niečo na spodku topánky. Ak sa dá nachytať, s radosťou naňho Američania pokrikujú, že je aprílový blázon. Tento zvyk je zaužívaný v Nemecku už spred roku 1600. Do Fínska sa táto tradícia dostala na konci 18. storočia zo Švédska.

„V Taliansku sa v súčasnosti 1. apríl nazýva aj Rímske dni smiechu. V tieto dni sa ľudia niekedy zbavovali starých vecí, vystrájali žarty svojim príbuzným a priateľom, obliekali sa do smiešnych a čo najfarebnejších šiat. V starovekej Indii sa v čase od 30. marca do 1. apríla konali slávnosti s názvom Holí. Holí je hinduistický sviatok jari, je to sviatok farieb a úcty božstiev Višnu a Krišnu. Dnes sa ľudia na sviatok Holí polievajú pestrými farbami a užívajú si zábavu a príchod jari,“ objasnila ďalej Nádaská.

V nedávnych dejinách sa udomácnil zvyk vystreliť si z niekoho alebo niekoho nachytať prostredníctvom médií. Tie práve v tento deň vypustia do sveta zaručenú a overenú správu, ktorá je nakoniec odhalená ako jasný nezmysel. Napríklad denník Schweriner Nachrichten 1. apríla 1993 oznámil, že sobáše uzavreté na území bývalej NDR sú neplatné, pretože boli uzatvárané iba naoko ako podmienka na získanie bytu. Pokyn na novú registráciu sobáša chcelo v nasledujúcich dňoch splniť niekoľko stovák párov.

„V roku 1997 vstali 1. apríla v nemeckom Hesensku tisícky ľudí o hodinu skôr, ako mali, pretože ich nachytala miestna rozhlasová stanica. Tá oznámila, že letný čas sa rozširuje o ďalšiu hodinu. V roku 2001 zase zaznel v moskovských rádiách oznam, že vláda predáva ojazdené mercedesy po 500 dolárov. Do redakcie volali stovky ľudí a predbiehali sa v ponukách,“ vysvetlila pre TASR Nádaská.

V slovenskej ľudovej kultúre tento dátum nie je zvlášť zdôraznený. Jeho tradícia vychádza skôr z mestského prostredia. „Prvý apríl sa udržiaval najmä v mestách a žartíky neboli nikdy zlomyseľné. Išlo o to, aby sa ľudia pobavili a aby sa zasmial aj ten, kto bol obeťou vtipu. Veď z toho vyplýva milý názov Deň bláznov, keďže sa ktokoľvek z nás môže počas tohto dňa stať bláznom, teda tým oklamaným a či nachytaným človekom,“ dodala historička a etnologička Katarína Nádaská.