Miriam Lexmann: Občania nesmú byť trestaní za voľbu vlády Fica odobraním eurofondov

KDH má podľa Lexmann k politike Smeru-SD dlhodobo výhrady a urobilo všetko preto, aby napríklad nedošlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Rozhodnutie o existencii úradu však podľa KDH patrí do výlučnej právomoci členských štátov. „Nechceme, aby naši občania boli trestaní za to, že si zvolili vládu Roberta Fica. Aj keď nesúhlasíme s jej krokmi,“ uviedla.

Procedúra na odoberanie eurofondov má podľa Lexmann jasné pravidlá a tie je potrebné dodržiavať. „KDH je proti tomu, aby sa odoberanie eurofondov bralo ako nejaká forma trestu, keď sa nám v členskom štáte niečo nepáči,“ zdôraznila. Pripomenula, že hnutie sa v tomto zmysle obrátilo listom aj na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú.

Lexmann upozornila, že keď sa v Európskom parlamente schvaľoval mechanizmus, na základe ktorého je možné odoberať eurofondy, podporili ho poslanci Progresívneho Slovenska, ale aj Smeru-SD. „Ja som už vtedy upozorňovala, že nastavenie mechanizmu môže spôsobiť to, že sa s odoberaním eurofondov bude politikárčiť,“ konštatovala Lexmann s tým, že mechanizmus nepodporil ani jeden z dvoch zástupcov KDH v europarlamente.

Na druhej strane, Európska komisia má podľa Lexmann záujem na tom, aby členské štáty prosperovali a je možné viesť s ňou konštruktívny dialóg. Komunikáciu Ficovej vlády s Európskou komisiou o plnení míľnikov plánu obnovy považuje za nedostatočnú. Na poznámku, že bol písaný v období vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera a mnohé jeho míľniky nie sú stanovené realisticky, Lexmann reagovala, že ak premiér potrebuje pri implementácii plánu ústretovosť Európskej komisie, o to skôr mal svoj dialóg s ňou rozbehnúť inak.

KDH podľa nej nesúhlasí s migračným paktom, ktorý prijal Európsky parlament. Suma, ktoré majú platiť členské štáty za to, že sa rozhodnú neprijať migranta, je podľa nej stanovená príliš vysoko a neexistuje žiadna záruka, že sa v ďalších rokoch nebude ešte zvyšovať. „Tento princíp nie je spravodlivý, lebo nezohľadňuje solidaritu, ktorú členské štáty poukazujú odídencom z Ukrajiny,“ upozornila.

Za príklad „nadpráce“ Európskeho parlamentu považuje Lexmann pretláčanie práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ, ku ktorému v uznesení vyzval Európsky parlament. „Týmto krokom zasiahol do výlučných kompetencií členských štátov a urobil to uznesením, ktoré len tak deklaratórne určuje pozíciu EP. To považujem za veľmi nezodpovedné,“ zhrnula.