Ekonomické prínosy členstva sú významné, vyčíslili analytici NBS

Integrácia do EÚ prináša priemernému občanovi SR dodatočný blahobyt v objeme 4000 eur a štvorčlennej domácnosti približne 16.000 eur za obdobie piatich rokov. Jedna tretina tohto príspevku k blahobytu však závisí od toho, ako efektívne sa dostupné prostriedky v ekonomike využívajú. Poukázali na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v štúdii venovanej nadchádzajúcemu 20. výročiu členstva v EÚ. Slovensko do únie vstúpilo 1. mája 2004.

„Európska únia je fascinujúci projekt, som o tom absolútne presvedčený. Bolo pre mňa cťou byť tak trochu pritom. Presnejšie, pri našom vstupe do eurozóny, čo by sa nemohlo stať bez nášho vstupu do EÚ. Euro a EÚ nie sú dokonalé, ale to, čo je na nich tak veľmi príťažlivé je to, že sa môžeme všetci podieľať na tom, aby boli lepšie,“ uviedol pre TASR pri tejto príležitosti guvernér NBS Peter Kažimír.

Analytici centrálnej banky sa sústredili na tri hlavné zdroje prínosu EÚ. Ide o čerpanie priamych platieb, vplyv členstva na náklady financovania verejného dlhu, ako aj na medzinárodný obchod a pridanú hodnotu, ktorú vytvára hlboká integrácia Slovenska do obchodných vzťahov v EÚ. Naopak, pre zjednodušenie nezahrnuli do výpočtu širšie efekty európskej regulácie či členstva v eurozóne, ktoré prinášajú dodatočné výhody pre slovenskú ekonomiku.

Najvýraznejší efekt má podľa analytikov NBS lepšia integrácia SR do medzinárodného obchodu, ktorá prináša dlhodobý príspevok na úrovni 15 % hrubého domáceho produktu (HDP). „Až 36 % HDP Slovenska je vystavených medzinárodnému obchodu v rámci EÚ. Po zohľadnení pridanej hodnoty súvisiacej s medzinárodným obchodom konštatujeme, že prístup k Jednotnému trhu EÚ prispieva v dlhodobom horizonte 15 % k slovenskému HDP,“ vyčíslili.

Priame čisté platby z EÚ prinášajú Slovensku ročne priemerne 1,1 % HDP. Nepriame ekonomické prínosy eurofondov odhadujú analytici ešte vyššie, na úrovni 2,3 % HDP ročne. „Ekonomický prínos týchto transferov bol pravdepodobne podstatne vyšší. Tento multiplikačný efekt schopný zvýšiť potenciál rastu závisel a v budúcnosti bude závisieť od efektívnosti národných orgánov pri využívaní finančných prostriedkov EÚ,“ upozornili.

Členstvo v EÚ a prijatie pravidiel inštitucionálnej spolupráce podľa analytikov znižuje aj náklady na obsluhu verejného dlhu SR, a to o približne 0,6 % HDP ročne. Kombinácia týchto troch priamo merateľných krátkodobých a strednodobých efektov predstavuje ročný prínos členstva Slovenska v EÚ na odhadovanej úrovni približne 4 % HDP.

„Ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku je podiel práce na celkovom produkte zhruba 55 %, vieme povedať, že integrácia do EÚ prináša priemernej štvorčlennej domácnosti dodatočný blahobyt v objeme asi 16.000 eur za obdobie piatich rokov, čo je možné zreálniť do kúpy jedného menšieho osobného auta,“ doplnili analytici NBS.