Bielorusko zakázalo činnosť nemeckého telerozhlasu Deutsche Welle

Zákaz sa vzťahuje na všetok obsah vyprodukovaný DW vrátane toho, ktorý zverejní na svojej webstránke, platforme YouTube či Telegram alebo na sociálnych sieťach ruskej redakcie. Každý, kto číta alebo šíri správy DW, by mohol byť obvinený zo spáchania správneho deliktu alebo trestného činu.

Bieloruské ministerstvo obviňuje bieloruskú DW z ohrozovania národnej bezpečnosti a verejnej bezpečnosti, ako aj z diskreditácie a urážania štátnych predstaviteľov.

Generálny riaditeľ DW Peter Limbourg krok Bieloruska ostro odsúdil a obvinenia označil za nepodložené a nereflektujúce skutočnú prácu bieloruskej pobočky. Tá sídli v nemeckom meste Bonn a financuje ju spolková vláda.

„Toto rozhodnutie zdôrazňuje jednu kľúčovú skutočnosť: bieloruský režim sa bojí nezávislých médií a robí všetko pre to, aby ľuďom v Bielorusku zamedzil prístup k slobodným informáciám. Bojí sa nezávislých občanov, ktorí si môžu vytvoriť vlastný názor na udalosti v Bielorusku, Európe a vo svete,“ vyhlásil Limbourg.

Bieloruské úrady dosiaľ označili 199 organizácií za extrémistické. Toto označenie podľa AP používajú na potlačenie disentu v krajine. Na zozname sa nachádza bieloruská pobočka Rádia Sloboda (RFE/RL) aj nezávislý televízny kanál Belsat, ktorý vysiela v bieloruskom jazyku z Varšavy.

„Situácia so slobodou prejavu v Bielorusku je najhoršia v Európe,“ uviedol šéf bieloruského Združenia novinárov Andrej Bastunec, podľa ktorého sa Bielorusko v tomto podobá Severnej Kórei.

Bieloruskom v roku 2020 otriasli masové protesty, ktoré vypukli po tom, čo sa tamojší prezident Alexander Lukašenko vyhlásil za víťaza volieb, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie. Tieto voľby odsúdil Západ aj bieloruská opozícia ako podvod.

Ľudskoprávne organizácie uviedli, že bieloruské úrady v reakcii na protesty zadržali viac než 35.000 ľudí, pričom niektorých z nich brutálne zbili. Uväznili aj viacerých významných predstaviteľov opozície, ďalším sa podarilo utiecť do zahraničia.