Jubilantka Fialová: Za najväčší osobný úspech považujem kontinuitu mojej kariéry

Jej najprirodzenejšou hereckou polohou je dramatickosť, pri ktorej využíva civilný tragizujúci tón. V tejto polohe sú jej intonácie mimoriadne vnútorne precítené a vypovedané so žiadaným dramatickým efektom.

Dnes (17. mája) má 50 rokov slovenská divadelná a filmová herečka Zuzana Fialová. Ako prezradila pre TASR pri príležitosti svojho jubilea, s jej vzormi je to ťažké, pretože jej nikto nebol vzorom pre všetko.

„Vždy som obdivovala anglickú kráľovnú za jej sebaovládanie, Winstona Churchilla za schopnosť rozhodovať sa v ťažkých situáciách. Napríklad som veľmi obdivovala vedcov. Mala som nad stolíkom Jamesa Deweyho Watsona, ktorý dostal Nobelovu cenu za objav deoxyribonukleovej kyseliny. A potom, keď som zistila, že svoj objav vlastne ukradol svojej ženskej kolegyni, tak ten vzor padol. Takže pozor na vzory, so vzormi je to ťažké. Nemám ich až tak veľa, ale minimálne zopár veľkých ľudí by som vedela vymenovať,“ povedala Zuzana Fialová.

Narodila sa 17. mája 1974 v Bratislave. Je dcérou dnes už nebohého významného slovenského horolezca Ivana Fialu. Svet divadla a filmu budúcu herečku vždy lákal a tak sa rozhodla vydať na umeleckú dráhu. Po absolvovaní hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu v Bratislave vyštudovala v roku 1998 Vysokú školu múzických umení (VŠMU. Od toho istého roku je členkou súboru Činohry Slovenského národného divadla (SND). „Nemám herecký vzor. Môj spôsob práce je tak autentický, že nenapodobňujem iných ľudí. Vychádza z môjho vnútra a mojich empirických zážitkov,“ uviedla pre TASR na margo svojej profesie Fialová.

Pred kamerou stála prvýkrát ako 15-ročná v snímke Posledné hry (1989). O tri roky neskôr účinkovala vo filme Ambro (1992), kde stvárnila úlohu sídliskovej femme fatale v koprodukčnom školskom projekte (s VŠMU). V tom istom roku účinkovala v poslednej televíznej inscenácii režiséra Karola L. Zachara Najdúch. Po desiatke televíznych filmov, natočených v 90. rokoch, sa v roku 2006 objavila v českej komediálnej dráme Jiřího Menzela Obsluhoval som anglického kráľa, ktorý získal viacero ocenení.

Fialová následne účinkovala v ďalších úspešných filmoch. Medzi ne patrí poľský film Jahodové víno (2008), Tango s komármi (2009), Prípad nevernej Kláry (2009). Stvárnila tiež hlavnú postavu Marie Vankovej v historickom veľkofilme Lidice (2011).

Jej excelentné herectvo je zadokumentované aj v divácky úspešnej holandsko-slovenskej snímke Dozvuky (2012). Mimoriadny úspech zaznamenal film režiséra Petra Bebjaka Čiara (2017) na námet Wandy Adamík Hrycovej. Príbeh rozpráva o skupinke pašerákov cigariet, ktorí vďaka Schengenu prichádzajú o „prácu“. Slovenským hitom sa stala aj pieseň k filmu s názvom „Hej Sokoly“. V roku 2018 Na Festivale International du Film Policier de Liége v Belgicku získala snímka tri zo štyroch hlavných cien. Porota ocenila hercov v hlavných úlohách a to Tomáša Maštalíra a Zuzanu Fialovú.

Nasledoval film Sklenená izba (2019). Dielo mapuje dejiny Československa 20. storočia a zároveň rozpráva milostné príbehy o trojici postáv, ktoré obývali známu brniansku vilu Tugendhat. Jedným z posledných Fialovej filmov bola česká psychologická dráma Modelár (2020).

Okrem toho účinkovala aj v populárnych televíznych seriáloch ako Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Panelák (2008), Keby bolo keby (2009), Delukse (2019, 2021), Slovania (2021) či Klamstvo (2023).

Značnú divácku priazeň si Fialová získala najmä ako divadelná herečka. Okrem stáleho účinkovania v Činohre SND hosťovala v divadlách Štúdio L + S, Aréna, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, v pražskom Činohernom klube a iných.

Herečkinou prvou postavou v SND bola Júlia v Shakespearovom nesmrteľnom diele Romeo a Júlia. Ďalej si zahrala v divácky úspešných divadelných inscenáciách Hypermarket, Iluzionisti, Tak sa na mňa prilepila, Veľké šťastie, Tri sestry, Faust I., II., Bratia Karamazovovci, Nevina. Činohra uviedla aj inscenáciu britského dramatika s českými koreňmi Toma Stopparda Arkádia, v ktorej excelovali Robert Roth ako Septimus Hodge a Zuzana Fialová v úlohe Lady Croomovej. Herečka zažiarila aj v predstaveniach Jana Eyrová, Rodáci, Richard III či Nové storočie.

K svojej prvej postave v divadle sa vrátila aj o roky neskôr. V roku 2012 vystúpila na festivale Divadelná Nitra v slovinskom performance o politických korupčných praktikách a mocenskom boji v postave Júlie s krátkym monológom zo Shakespearovej hry Romeo a Júlia.

„Z interpretačných postáv najvýraznejšia a taká, čo najviac rezonovala, bola asi Anna Karenina. Som presvedčená o tom, že aj Kleopatra, ktorú som hrala a ostatná rola matky v rovnomennej hre Matka v SND, to sú hry, do ktorých som dokázala najviac z osobného života vložiť ako výpoveď,“ priblížila TASR umelkyňa.

Fialová má za sebou aj režisérsky debut. V roku 2022 predstavila v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave divadelnú inscenáciu Generácia Z – Krása nevídaná. Inscenácia získala v tom istom roku ocenenie Grand Prix na festivale Nová dráma/New drama a divadelnú cenu Dosky za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla.

Umelkyňa je držiteľkou viacerých ocenení: Talent roku 2003, Cena Alfréda Radoka, v rokoch 2006 a 2007 získala cenu OTO, tri razy bola nominovaná aj na divadelné DOSKY a je laureátkou ceny Nadácie Tatra banky (2022).

„Za najväčší osobný úspech považujem kontinuitu mojej kariéry, že sa dokážem každý deň od začiatku prispôsobovať veku a novým postavám. Vec, ktorá bola najosobnejšia je autorské režijné predstavenie Krása nevídaná. Bola to autorská vec, nie interpretačná, tak preto bola najosobnejšou výpoveďou a aj som za ňu dostala najviac ocenení. Paradoxne je to asi jediná réžia, ktorú som urobila,“ vyznala sa pre TASR jubilujúca herečka Zuzana Fialová.