V Európskom parlamente bude sedieť viac poslancov, o jedného navyše bude mať aj Slovensko

Zloženie EP sa prehodnocuje pred každými voľbami v súlade s právnymi predpismi EÚ. Podľa nich v europarlamente zasadá maximálne 750 poslancov a predseda. Členský štát môže mať najmenej šesť a najviac 96 mandátov. Šesť europoslancov má a aj v nasledujúcom období bude mať Cyprus, Malta a Luxembursko. Maximálny počet kresiel má najľudnatejšie Nemecko, vyplýva z údajov na stránkach EP. Najviac poslancov sedelo v EP v rokoch 2007-2009, kedy bol po pristúpení Bulharska a Rumunska ich počet dočasne navýšený na 785.

Rozdelenie kresiel je založené na princípe tzv. klesajúcej proporcionality. To znamená, že čím viac obyvateľov má členský štát, tým väčší počet poslancov bude mať. Každý poslanec z väčšieho členského štátu však zastupuje proporcionálne viac občanov, ako ten z menšieho štátu, pripomína na svojej oficiálnej stránke EP.

V septembri 2023 europoslanci schválili rozhodnutie Európskej rady o navýšení počtu poslancov na volebné obdobie 2024-2029. Stalo sa to najmä z dôvodu nárastu občanov v niektorých členských krajinách.

O dvoch poslancov viac bude mať Francúzsko (81), Španielsko (61) a Holandsko (31), o jedného ešte Belgicko (22), Dánsko (15), Írsko (14), Lotyšsko (9), Rakúsko (20), Poľsko (53), Fínsko (15) a Slovinsko (9).

Slovensko získa historicky najvyšší počet mandátov - 15. Doteraz ho zastupovalo najmenej 13 a najviac 14 europoslancov.

Začnú sa rokovania o členstve vo frakciách

V dňoch bezprostredne po voľbách oznámia vnútroštátne orgány členských štátov EÚ mená zvolených europoslancov. Ešte predtým overia, či nevykonávajú mandáty alebo funkcie nezlučiteľné s mandátom poslanca EP.

Prvou činnosťou novozvolených poslancov budú rokovania o ustanovení politických skupín (frakcií), ktoré môžu trvať až do prvej plenárnej schôdze v Štrasburgu. Politickú skupinu musí tvoriť najmenej 23 poslancov EP zvolených v aspoň jednej štvrtine členských štátov (minimálne v siedmich), pripomína stránka EP.

Ustanovujúca plenárna schôdza sa uskutoční od 16. do 19. júla, čím sa začne nové volebné obdobie. Na nej si poslanci zvolia predsedu EP, 14 podpredsedov a piatich kvestorov. Poslanci tiež hlasovaním rozhodnú o číselnom zložení stálych výborov a podvýborov EP a oznámia sa pravdepodobne aj mená členov jednotlivých výborov. Po ustanovujúcej plenárnej schôdzi sa uskutočnia prvé schôdze výborov, ktoré si zvolia svojich predsedov a podpredsedov (predsedníctvo).

Ďalšou z kľúčových úloh EP po voľbách je výber predsedu Európskej komisie (EK). Tá nasleduje po ustanovujúcej plenárnej schôdzi. Môže sa tak stať po letnej prestávke (na schôdzi 16. – 19. septembra), ale aj skôr. Kandidáta navrhne Európska rada (najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ), pričom by mala zohľadniť výsledky eurovolieb, píše BBC. Navrhnutý kandidát potom predstaví pred poslancami EP svoje politické smerovanie.

EP následne môže zvoliť predsedu EK v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou 361 zo 720 poslancov. Ak kandidát nezíska potrebnú väčšinu, predseda EP vyzve Európsku radu, aby do jedného mesiaca navrhla v súlade s tým istým postupom nového kandidáta.

Po zvolení predsedu EK navrhne 27 členských štátov EÚ v spolupráci s ním jednotlivých kandidátov. V Európskej komisii má jedného eurokomisára alebo eurokomisárku každý členský štát.

Kandidáti musia získať súhlas europoslancov po vypočutí (hearingu) v príslušnom výbore Európskeho parlamentu podľa oblastí, za ktoré budú zodpovední. Kompletné zloženie novej Európskej komisie musí schváliť hlasovaním nadpolovičná väčšina poslancov EP a tým sa novovytvorené kolégium komisárov ujme funkcií na obdobie piatich rokov, uvádza oficiálna stránka EP.

Poslanci sa rozdelia podľa politickej príslušnosti, nie národnosti

Poslanci sa v EP spájajú podľa politických skupín a nie podľa národnosti, resp. krajín v ktorých kandidovali. Na vytvorenie politickej frakcie je potrebných 23 europoslancov a musí v nej byť zároveň zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov (minimálne 7 krajín), uvádza stránka EP.

V EP pôsobilo v končiacom funkčnom období sedem politických frakcií - Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Obnovme Európu (RE), Európska zjednotená ľavica-Severská zelená ľavica (GUE/NGL), Zelení (EFA) a Identita a demokracia (ID). Niektorí europoslanci nepatria do žiadnej politickej skupiny a sú teda nezaradení. Po eurovoľbách sa zoznam frakcií a ich veľkosť môže zmeniť.

Každá politická skupina sa stará o svoju vnútornú organizáciu menovaním predsedu (alebo dvoch spolupredsedov v prípade niektorých skupín), predsedníctva a sekretariátu.

Pred každým hlasovaním v pléne frakcie skúmajú správy vypracované parlamentnými výbormi a predkladajú k nim pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prijaté stanovisko sa dosiahne diskusiou v rámci skupiny. Žiadneho poslanca však nemožno prinútiť hlasovať určitým spôsobom.

EP je od roku 1979 jediným z orgánov EÚ volený priamo občanmi Únie. Aj preto sa jeho dôležitosť postupne zvyšovala. V súčasnosti má tri základné právomoci - legislatívnu, kontrolnú a rozpočtovú. Právne predpisy EÚ navrhuje Európska komisia (EK), pričom europarlament sa zväčša zúčastňuje spolu s Radou EÚ (ministri členských krajín) na ich prijímaní. Z výlučne poradnej úlohy tak časom postúpil do úlohy spolurozhodovateľa.

EP má viacero kontrolných právomocí, tie spočívajú najmä vo vykonávaní demokratickej kontroly všetkých inštitúcií Únie, píše sa na stránke EP. Jednou z jeho kľúčových úloh po eurovoľbách je výber predsedu Európskej komisie a následne aj schválenie zloženia EK s jednotlivými eurokomisármi. Europarlament môže hlasovať aj o vyslovení nedôvery Komisie a prinútiť ju, aby rezignovala. Túto právomoc však europoslanci doteraz nevyužili.

Parlament taktiež rozhoduje o medzinárodných dohodách, napríklad o rozšírení Únie. Stanovuje a schvaľuje aj rozpočet a plány výdavkov EÚ.