V Nemecku vyhrali opoziční kresťanskí demokrati, na severe si polepšila ľavica

Druhá skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percenta, vyplýva z oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok skoro ráno. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.

Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov. Pokles na 13,9 percenta zaznamenala Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza, pre ktorú ide o najhorší výsledok v celonemeckých voľbách. V eurovoľbách 2019 mala 15,8 percenta.

Jej koaliční partneri Zelení prepadli ešte viac a získali len 11,9 percenta hlasov (20,5 percenta v roku 2019), zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla s miernym poklesom 5,2 percenta, ukázali výsledky sčítania zo všetkých 400 volebných obvodov.

Pre tzv. úniu CDU/CSU ide o mierny nárast podpory, keď v posledných eurovoľbách v roku 2019 dostala 28,9 percenta hlasov. AfD dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok v celonemeckom hlasovaní, pričom vo východnom Nemecku bola s jasným náskokom najsilnejšia. V roku 2019 mala 11 percent.

Nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) debutovala so ziskom 6,2 percenta, strana Ľavica spadla na 2,7 percenta. Mandáty v EP získali aj strany Slobodní voliči, Volt, Die Partei, Ekologicko-demokratická strana, Strana ochrancov zvierat a Rodinná strana.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Občania Únie si zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15. V Nemecku, najľudnatejšej krajine EÚ, si volili najvyšší počet europoslancov – 96.

Volebná účasť dosiahla v Nemecku podľa predbežných údajov 65 percent, čo je viac ako 61,4 percenta v roku 2019. Po prvý raz mohli v krajine v eurovoľbách hlasovať aj ľudia vo veku 16 a 17 rokov.

V severských krajinách si polepšila ľavica, stratila krajná pravica

V severských štátoch EÚ si v nedeľu vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) polepšili ľavicové a zelené strany, zatiaľ čo podpora krajne pravicových strán tam klesla. Ukazujú to oficiálne výsledky, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Vo Švédsku pozíciu najsilnejšej strany v eurovoľbách obhájili sociálni demokrati so zhruba 25 percentami hlasov a piatimi mandátmi, napísala agentúra DPA. Druhá skončila stredopravá Umiernená strana premiéra Ulfa Kristerssona (17,5 percenta, štyria poslanci).

Posilnenie v porovnaní s voľbami do EP v roku 2019 zaznamenala aktuálne tretia Strana zelených (13,8 percenta, traja poslanci). Podpora klesla pravicovej populistickej strane Švédski demokrati (13,2 percenta, traja poslanci), ktorá v súlade s poslednými národnými voľbami dúfala, že prekoná Umiernenú stranu a obsadí druhé miesto. Nárast o 4,2 bodu na 11 percent dosiahla Ľavicová strana (dve kreslá). Švédsko v EP 21 zastupuje poslancov.

V Dánsku zvíťazila Socialistická ľudová strana (17,4 percenta) po tesnom súboji s vládnucimi Sociálnymi demokratmi (15,6 percenta), ktorí prišli o takmer šesť percentuálnych bodov. Obe strany budú mať v europarlamente tri kreslá. Sociálnych demokratov vedie premiérka Mette Frederiksenová, ktorú v piatok na námestí v Kodani napadol muž. Na podujatiach volebnej noci sa nezúčastnila.

Značné straty si pripísali liberáli zo strany Venstre (14,7 percenta). Najsilnejšia strana z eurovolieb 2019 prišla o takmer deväť percent hlasov a tým aj dve zo štyroch kresiel v EP. Pravicoví populisti z Dánskej ľudovej strany dosiahli 6,4 percenta, o štyri body menej než v predošlých voľbách. Dánsko má v EP 15 kresiel.

Vo Fínsku bol veľkým prekvapením večera socialistický Zväz ľavice, ktorý mal 17,3 percenta hlasov, čo je nárast o 10,4 bodu. Strana tak získala tri z 15 fínskych kresiel v europarlamente.

Najviac hlasov získala Národná koaličná strana premiéra Petteriho Orpa, ktorej 24,8 percenta zabezpečilo štyri mandáty. Krajne pravicová koaličná strana Praví Fíni obsadí jedno kreslo namiesto doterajších dvoch, keďže po strate 6,2 bodu dostala 7,6 percenta hlasov.