Spojené štáty stratili minimálne tri jadrové bomby, podľa odborníkov ich môže byť viac

16. júla 1945 USA odpálili prvú jadrovú bombu na svete. O niekoľko týždňov neskôr zhodili ďalšie dve na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Odvtedy už žiadnu ďalšiu jadrovú bombu Spojené štáty nezhodili. Neskôr však stratili tri jadrové bomby, pričom podľa niektorých odborníkov ich mohlo byť až šesť.

Incidentov s jadrovými zbraňami bolo toľko, že majú svoje kódové označenie - zlomený šíp. Často sa opisujú ako neočakávané odpálenie, vystrelenie, krádež alebo strata jadrovej zbrane, ale doteraz neboli zaznamenané žiadne prípady skutočnej krádeže bômb. Došlo však ku krádeži nukleárneho materiálu. Ako informuje BBC, najmenej tri jadrové bomby sa v minulosti stratili a doteraz nenašli.

Bomby môžu byť na dne mora

Všetky tri sa stratili na mori, čo znamená, že môžu neporušené ležať na dne mora. Prvý incident sa odohral 5. februára 1958. Dve lietadlá sa zrazili počas cvičnej misie pri pobreží ostrova Tybee neďaleko mesta Savannah v štáte Georgia. Jedno z lietadiel, bombardér B-47, nieslo 3,8 megatonovú vodíkovú termonukleárnu bombu, 190-krát silnejšiu ako výbušnina "Fat Man", ktorá zničila Nagasaki.

Na snímke následok dopadu atómovej bomby v Hirošime (vľavo) a Nagasaki (vpravo). Foto: Rasum Image/Shutterstock.com

Pilot lietadla, plukovník Howard Richardson, sa obával, že by sa bomba mohla uvoľniť a spadnúť nad pevninou, preto ju odhodil nad vodami okolo zálivu Wassaw Sound. Dva mesiace sa tím 100 príslušníkov námorníctva snažil bombu nájsť, ale nepodarilo sa mu to.

Kolovali fámy, že bombu vyzdvihla ruská ponorka, ale výskum v roku 2001 ukázal, že bomba by bola pravdepodobne pochovaná až v 15 metroch bahna a bolo by náročné ju odtiaľ dostať. V správe letectva sa uvádza, že bomba by nepredstavovala žiadne nebezpečenstvo, ak by bola stále neporušená. Ak však ide o plne funkčnú bombu s plutóniovým spúšťačom, čo vláda spochybňuje, výbuch nad vodou by vytvoril ohnivú guľu širokú viac ako dva kilometre.

V roku 1965, na opačnom konci sveta uprostred vietnamskej vojny, bola lietadlová loď USS Ticonderoga vo Filipínskom mori. Dňa 5. decembra poručík Douglas Webster pilotoval lietadlo A-4E Skyhawk, ktoré nieslo termonukleárnu bombu s hmotnosťou jednej megatony. Všetko sa zdalo byť v poriadku, kým lietadlo nezačalo pristávať na lietadlovej lodi a nebolo možné ho zastaviť. Napriek tomu, že sa ľudia na palube snažili zablokovať jeho pneumatiky, poručík Webster sa s lietadlom aj nákladom prevrátil cez bok paluby a rýchlo sa potopil do mora. Odvtedy ostal pilot aj so strojom nezvestný.

Na snímke lietadlo A-4E Skyhawk, Foto: Freddy Florent/Shutterstock.com

Len o tri roky neskôr sa v hlbinách Atlantického oceánu, juhozápadne od Azorských ostrovov, stratila jadrová útočná ponorka USS Scorpion. Zahynulo všetkých 99 členov posádky ponorky. V mori sa stratila aj dvojica torpéd s jadrovými hlavicami. To však nie sú jediné incidenty s jadrovými zbraňami.

Ďalšie incidenty, pri ktorých sa mohli stratiť jadrové zbrane

V marci 1956 sa pravdepodobne zrútil do Stredozemného mora bombardér B-47, ktorý letel z Floridy na leteckú základňu v Maroku. Presné informácie o type zbraní, ktoré nieslo, neboli nikdy zverejnené, ale lietadlá B-47 zvyčajne niesli rovnaký typ jadrovej bomby, aká sa stratila pri pobreží Georgie o dva roky neskôr.

V Severnej Karolíne, neďaleko mesta Goldsboro, je pravdepodobne na poli zakopaná jadrová bomba. Je to jedna z dvoch, ktoré niesol bombardér B-52, ktorý sa 24. januára 1961 zrútil krátko po štarte. Hoci sa chvost bomby našiel zaborený 20 metrov hlboko v bahnitej pôde, jej jadro chýbalo. Keď bombu vytiahli, armáda jednoducho vykúpila okolie, aby ju náhodou (alebo úmyselne) nenašiel nikto iný. Druhá bomba bola nájdená, jej padák sa zamotal do stromu, ale podľa správ boli aktivované všetky jej odpaľovacie mechanizmy okrem jedného, hoci podľa iných správ boli neúčinné.

Tento príbeh však stále poukazuje na to, ako blízko sa nič netušiace mestá dostali k neúmyselnej jadrovej katastrofe. A to sú iba zaznamenané incidenty amerických zbraní. Celkovo je na svete približne 12 500 jadrových hlavíc. Deväť krajín disponuje jadrovým arzenálom a v ďalších šiestich krajinách sú umiestnené jadrové zbrane, ktoré sú majetkom USA alebo Ruska.

V roku 1986 sa pri pobreží Bermúd potopila sovietska ponorka K-219. Predpokladá sa, že mala na palube až 30 jadrových hlavíc.