V Kyjeve to vrie, demonštranti vytlačili políciu z námestia

Špeciálne sily ministerstva vnútra a poriadkovej polície zasiahli obuškami proti protestujúcim na Námestí nezávislosti asi o druhej hodine v noci a snažili sa rozobrať barikády chrániace demonštrantov.

Tisícom policajtov sa spočiatku podarilo obsadiť časti námestia, no ráno začali do centra prichádzať ďalšie tisíce demonštrantov, ktorí postup polície zastavili. Podľa proopozičnej televízie 5. kanál ich prišlo až 15-tisíc.

Protestujúci vytvorili ľudské reťaze, aby zabránili polícii v postupe z priľahlých ulíc. Mnohí mali na sebe helmy a plynové masky a na ľadovú zem liali vodu, aby sa bezpečnostným silám horšie napredovalo.

Demonštranti kričali heslá ako Fašisti! či Kyjev, povstaň! a spievali ukrajinskú hymnu. Miestny kňaz apeloval na poriadkovú políciu, aby nepočúvala "kriminálne príkazy", informuje stanica BBC.

Odchod bezpečnostných síl z námestia sprevádzali radostné výkriky protestujúcich. Jeden z lídrov opozície Arsenij Jacenjuk v stredu demonštrantov vyzval na konanie "miliónového protestu" v Kyjeve, pričom vyjadril presvedčenie, že prezident Viktor Janukovyč čoskoro "padne".

K poslednej policajnej akcii došlo po tom, čo do krajiny pricestovala šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová. Navštívila aj námestie, kde ju demonštranti, ktorým vyjadrila podporu nadšene privítali.

"Bola som na Námestí nezávislosti (v utorok) večer s vami a urobilo na mňa dojem odhodlanie Ukrajincov demonštrujúcich za európsku perspektívu krajiny," napísala na Facebooku. Zároveň tiež vyjadrila poľutovanie nad neskorším zásahom polície, ktoré odsúdil aj šéf americkej diplomacie John Kerry.

Kyjev chce od Európskej únie pôžičku 20 miliárd eur

Ukrajina by chcela získať od Európskej únie pôžičku v hodnote asi 20 miliárd eur predtým, ako s ňou podpíše kľúčové dohody.

V stredu to povedal ukrajinský premiér Mykola Azarov počas zasadnutia vlády. "Navrhujeme vyriešiť túto krízu ponukou na finančnú pomoc Ukrajine," vyhlásil.

Novembrové rozhodnutie ukrajinskej vlády pozastaviť eurointegračný proces vyvolalo masové protesty. Významné dohody s EÚ mal ukrajinský prezident Viktor Janukovyč podľa pôvodného plánu podpísať na summite v litovskom Vilniuse, ktorý sa konal 28. a 29. novembra.

Rozhodnutie podľa Azarova súviselo s nátlakom zo strany Ruska, keďže Ukrajina zvažuje pripojenie k ruskému projektu takzvanej eurázijskej bezcolnej zóny spolu s Kazachstanom a Bieloruskom.

Už aj Janukovyč minulý týždeň povedal, že pred podpisom politickej a obchodnej dohody potrebuje Kyjev od EÚ balík finančnej a hospodárskej pomoci. Ukrajina totiž podľa neho nedokáže sama zvládnuť všetky ekonomické problémy.

Janukovyč konkrétne spomenul obnovenie pomoci od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky ako aj potrebu finančnej pomoci od EÚ na modernizáciu plynovodu. Od únie tiež žiada zrušenie obchodných obmedzení na dovoz niektorých ukrajinských tovarov.