Obmedzenie spracovaných potravín nemusí vždy viesť k zdravému stravovaniu, ukázala štúdia

Odborníci tvrdia, že obmedzenie ultra-spracovaných potravín nemusí vždy viesť k zdravej a výživnej strave. K týmto zisteniam dospeli vedci v štúdii publikovanej v odbornom časopise The Journal of Nutrition.

Ultra spracované potraviny sú všeobecne považované za nezdravé, pretože obsahujú veľké množstvo nasýtených tukov, cukrov a soli. Vedci však uviedli, že ich obmedzenie nemusí nevyhnutne viesť k zdravšej strave, pretože to závisí od výživových hodnôt. Napríklad niektoré balené potraviny, ako je nesladená paradajková omáčka, pasterizované mlieko, sušené hrozienka a konzervovaná zelenina, môžu byť klasifikované ako ultra-spracované, hoci sú nutrične bohaté.

Výskumníci tiež zistili, že niektoré potraviny, ktoré sú označované ako minimálne spracované, môžu byť drahšie, majú kratšiu trvanlivosť a neposkytujú dostatok výživy. Doktorka Julie Hessová, odborníčka na výživu z Ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov amerických, pri prezentácii zistení na konferencii Americkej spoločnosti pre výživu v Chicagu uviedla:

"Táto štúdia naznačuje, že je možné jesť nekvalitnú stravu aj vtedy, keď si vyberáme prevažne minimálne spracované potraviny. Ukazuje tiež, že viac a menej spracovaná strava môže byť rovnako výživná (alebo nevýživná), ale viac spracovaná strava môže mať dlhšiu trvanlivosť a byť menej nákladná."

Menej spracované potraviny negarantujú zdravšiu alternatívu

V rámci štúdie výskumníci vytvorili dva druhy raňajkového menu, pričom oba obsahovali toasty s džemom a vajcia pripravené rôznymi spôsobmi.

"Menej spracované" menu, ktoré obsahovalo domáci džem a chlieb a vajíčko so slaninou, obsahovalo 20 % kalórií z ultra spracovaných potravín. "Viac spracované" raňajky, ktoré obsahovali v obchode kúpený džem a chlieb, vaječný toast so šunkou a zemiakové placky, obsahovali 67 % kalórií z ultra-spracovaných potravín.

Obe jedlá získali "nízke" skóre približne 43-44 bodov zo 100 v indexe zdravej výživy. Menej spracované menu však bolo viac ako dvakrát drahšie a potraviny mali viac ako trojnásobne kratšiu dobu spotreby bez toho, aby priniesli akúkoľvek dodatočnú výživovú hodnotu, uviedli výskumníci.

Hessová uviedla: „Výsledky tejto štúdie naznačujú, že zostavenie výživnej stravy zahŕňa viac než len zohľadnenie spracovania potravín.“ Podľa nej je potrebné lepšie charakterizovať pojmy "ultra-spracované" potraviny a "menej spracované" potraviny.