Eurokomisia navrhla začatie postupu pri nadmernom deficite aj voči Slovensku

Komisia pripomenula, že túto správu vypracovala ako súčasť jarného balíka európskeho semestra z júna 2024 a podľa Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). V správe sa zistilo, že začatie postupu pri nadmernom deficite bolo oprávnené pre sedem vybraných členských štátov - Belgicko, Francúzsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Taliansko.

Ďalším krokom je, aby Rada EÚ rozhodla o existencii nadmerného deficitu v týchto členských štátoch a na návrh eurokomisie v rámci jesenného balíka európskeho semestra prijala svoje odporúčanie o postupe úpravy a navrhla lehotu na ukončenie nadmerného deficitu.

V správe, týkajúcej sa Slovenska, sa uvádza, že podľa údajov potvrdených Eurostatom (22. 4.) všeobecný deficit verejných financií na Slovensku dosiahol v roku 2023 4,9 % HDP a všeobecný vládny dlh predstavoval 56 % HDP.

Správa EK konštatuje, že vlaňajšie prekročenie deficitu nad referenčnú hodnotu 3 % HDP nie je „výnimočné“, keďže nevyplýva ani z nezvyčajnej udalosti ani z prudkého hospodárskeho poklesu v zmysle Paktu stability a rastu.

V roku 2023 vzrástol reálny HDP Slovenska o 1,6 % po raste o 1,9 % v roku 2022. Prekročenie referenčnej hodnoty stanovenej Zmluvou o fungovaní EÚ tiež nie je dočasné, vychádzajúc z prognózy EK z jari 2024, ktorá predpokladá, že deficit verejných financií zostane nad úrovňou 3 % HDP v rokoch 2024 a 2025.

Stručne povedané, deficit v roku 2023 bol nad referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve a nepribližoval sa k tejto hodnote. Prekročenie sa nepovažuje za výnimočné, ako je definované v zmluve a Pakte stability a rastu, a ani nie je dočasné, čo znamená, že kritérium deficitu nie je splnené.

Podľa Programu stability na rok 2024 sa plánuje, že deficit verejných financií Slovenska v roku 2024 dosiahne 5,9 % HDP. Potvrdzuje to aj prognóza eurokomisie z jari 2024, v ktorej sa tiež uvádza deficit na úrovni 5,9 % HDP, ktorý je nad rámec referenčnej trojpercentnej hodnoty HDP.

Nárast deficitu v porovnaní s rokom 2023 odráža pokračovanie existujúcich opatrení na podporu cien energií a nové opatrenia zvyšujúce výdavky ako napríklad trvalé zvýšenie 13. dôchodku, zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo, vytvorenie nového ministerstva cestovného ruchu a športu, novela školského zákona zavádzajúca zákonný nárok na prijatie do materskej školy pre deti staršie ako tri roky či zlepšenie práv detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.