Čína buduje viac veternej a solárnej kapacity ako zvyšok sveta

Ukázala to štúdia Global Energy Monitor, mimovládnej organizácie so sídlom v USA. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a AFP.

Druhá najväčšia svetová ekonomika je tiež najväčším producentom skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy. Čína sa zaviazala, že do roku 2030 dosiahne maximum emisií uhlíka a do roku 2060 ich zníži na nulu. V predchádzajúcich mesiacoch pritom prekonala niekoľko vĺn extrémneho počasia, ktoré podľa vedcov zhoršuje práve zmena klímy.

Čína má v súčasnosti vo výstavbe zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov s celkovou kapacitou 339 gigawattov (GW), z toho 159 GW veternej a 180 GW solárnej energie.

Toto číslo viac ako osemnásobne presahuje počet projektov v USA, kde sú vo výstavbe obnoviteľné zdroje s kapacitou len 40 GW, uvádza správa.

Takmer dve tretiny veľkých veterných a solárnych elektrární vo výstavbe na celom svete sa tak nachádza v Číne, kde rastúca kapacita obnoviteľných zdrojov stlačila podiel výroby uhlia na nové minimá, ukázal výskum Global Energy Monitor.

Momentálne sa však Čína do veľkej miery stále spolieha na silne znečisťujúce uhoľné elektrárne, aby sa vyrovnala s prudkým nárastom dopytu po energii. Kombinovaná kapacita veternej a slnečnej energie v Číne však tento rok podľa správy predbehne výrobu elektriny z uhlia.

Čína vyrobila v máji 53 % svojej elektriny z uhlia, zatiaľ čo rekordných 44 % pochádzalo z nefosílnych palív. Podiel uhlia na výrobe elektriny tak klesol zo 60 % v máji 2023.

Rozsiahla výstavba zariadení na výrobu obnoviteľnej energie v Pekingu naráža však aj na určité problémy, ako je prenos elektriny vyrobenej v odľahlých severozápadných regiónoch do hospodárskych a populačných centier na východe.

Napriek tomu rýchle rozširovanie obnoviteľných zdrojov vzbudzuje nádej, že emisie uhlíka v Číne dosiahnu vrchol skôr, ako sa očakávalo.