Ondruš: Európski politici robia z ukrajinskej armády žoldnierov, EÚ nemá posielať zbrane na Ukrajinu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) na svojom stredajšom (17. 7.) zasadnutí potvrdili svoju silnú podporu Ukrajine. V uznesení, ktoré predstavuje prvé oficiálne stanovisko novozvoleného EP k ruskej agresii na Ukrajine, opätovne potvrdili pokračujúcu podporu poslancov pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

Za prijatie uznesenia hlasovalo 495 poslancov, 137 bolo proti a 47 sa zdržalo. Zo slovenských zástupcov hlasovali za poslanci zvolení za Progresívne Slovensko a Miriam Lexmann za KDH. Proti hlasovali poslanci Republiky, Smeru-SD a Branislav Ondruš zastupujúci stranu Hlas-SD.

Na margo nepodporenia uznesenia Ondruš pre Info.sk uviedol, že s ním má tri zásadné problémy. Podľa neho sa málo venuje obyvateľom Ukrajiny, ktorí si podľa jeho informácií neželajú ďalšie predlžovanie vojnového konfliktu.

„Mňa zaujíma záujem Ukrajincov a Ukrajiniek, nie akejsi imaginárnej Ukrajiny,“ uviedol Ondruš. „Ja si myslím, že Ukrajine pomáhať treba, ale treba myslieť na ženy a mužov, na Ukrajincov a Ukrajinky, na ich deti, na starých ľudí alebo zdravotne znevýhodnených ľudí na Ukrajine,“ informoval.

Podľa Ondruša by EÚ nemala ďalej podporovať odosielanie zbraní na Ukrajinu, o čom má svedčiť aj slabý záujem mužov z Ukrajiny o účasť v armáde.

„V decembri minulého roka minister obrany Ukrajiny (Rustem Umerov – pozn. red.) oznámil, že idú dobrovoľne osloviť všetkých mužov, ktorí sú v brannom veku, aby sa vrátili na Ukrajinu a mohli nastúpiť do armády. A povedal, že ak dobrovoľná výzva nezafunguje, tak vláda pristúpi k reštriktívnym opatreniam, čo sa v marci a apríli stalo, čiže je úplne evidentné, že muži sa nechcú vracať na Ukrajinu, aby bojovali.“

Viaceré médiá v decembri 2023 citovali Umerovov výrok o tom, aby sa Ukrajinci vo veku 25 až 60 rokov žijúci v Nemecku a iných krajinách EÚ hlásili v ukrajinských náborových vojenských centrách. V tom čase to Umerov ešte označoval za pozvanie, v apríli 2024 však Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí skutočne nariadilo všetkým konzulárnym úradom pozastaviť poskytovanie konzulárnych služieb pre mužov vo veku od 18 do 60 rokov situovaných v zahraničí. Kyjev tieto služby napokon obnovil o mesiac neskôr, v polovici mája.

Ondruš považuje za cynické výroky o tom, že Ukrajinci bojujú za hodnoty a slobodu Európanov. „Podľa mňa je absolútne cynické hnať Ukrajincov a Ukrajinky, aby bojovali za nás, keď my si tu sedíme v pohodlí Európskeho parlamentu,“ uviedol pre Info.sk.

Za efektívne riešenie konfliktu na Ukrajine Ondruš považuje mierové rokovania, ktoré by mal navrhnúť aj sám Európsky parlament. „Európsky parlament by mal vyzvať Európsku komisiu, a možno aj Európsky parlament by sám mal prísť s mierovou iniciatívou, ktorá musí byť založená na diplomacii,“ dodal.

Posledný prieskum z pondelka 15. júla, vykonaný na zákazku mediálneho portálu ZN.ua, ukazuje, že 44 percent Ukrajincov si želá oficiálne mierové rokovania s Ruskom. Informoval o tom portál Kyiv Independent. Väčšina respondentov však zároveň nesúhlasí s prijatím podmienok, aké navrhuje ruský prezident Vladimir Putin, ktorý okrem iného požaduje stiahnutie ukrajinských vojsk zo štyroch regiónov čiastočne okupovaných Ruskom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo zastáva odmietavý postoj voči rokovaniam s Ruskom. Od Kremľa požaduje úplné stiahnutie Ruských vojsk z územia Ukrajiny, zatiaľ čo vyzýva na ďalšie dodávky zbraní od svojich západných spojencov vrátane EÚ.

Branislav Ondruš je jediným poslancom strany Hlas-SD, ktorý bol vo voľbách 8. júna zvolený do Europarlamentu. V EP bude členom výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a výboru pre medzinárodný obchod, kde chce presadzovať rozvoj lokálnej a sociálnej ekonomiky, lepšie podmienky pre zamestnancov a výhodné postavenie európskych producentov na medzinárodnom trhu.