Kremeľ varuje pred infláciou a pred pravdepodobným zvýšením úrokových sadzieb

Spotrebiteľské ceny rýchlo rástli, odkedy Moskva vo februári 2022 spustila rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine, keďže pumpuje peniaze do armády, zbrojárskych firiem a do „almužien“, aby udržala obyvateľstvo na svojej strane.

„Vládu a centrálnu banku znepokojujú určité inflačné procesy. Preto sa pripravujú rôzne opatrenia,“ povedal novinárom Peskov.

Medziročná miera inflácie dosiahla v júni 8,6 %, čo je viac ako dvojnásobok oficiálneho vládneho cieľa na úrovni 4 %. Skrotenie inflácie je jednou z priorít vlády, ktorá vypracuje a zavedie potrebné opatrenia, uviedol Peskov bez ďalších podrobností.

Ruská centrálna banka už zvýšila svoje úrokové sadzby na 16 % v rámci neúspešných pokusov o schladenie rýchleho rastu cien. Trhy očakávajú, že na piatkovom (26. 7.) stretnutí ich opäť zdvihne.

Guvernérka banky Elvira Nabiullina začiatkom tohto mesiaca naznačila, že diskusia sa nezameria na to, či zvýšiť sadzby, ale o koľko.

Federálny rozpočet Moskvy za posledné tri roky vyskočil takmer o 50 %, z 24,8 bilióna rubľov (291 miliárd USD; 268,25 miliardy eur) v roku 2021, pred ofenzívou na Ukrajinu, na plánovaných 36,6 bilióna rubľov v tomto roku.

Výdavky na obranu a bezpečnosť narástli na viac ako 8 % ruského hrubého domáceho produktu (HDP), povedal začiatkom tohto roka prezident Vladimir Putin.

Tento prudký nárast verejných výdavkov v kombinácii s rekordným nedostatkom pracovnej sily v mnohých sektoroch vytvoril inflačnú špirálu, ktorú Rusko nevie zastaviť.

Keďže tak veľa výdavkov riadi štát, ktorý menej reaguje na vyššie náklady na pôžičky, analytici sa domnievajú, že zvyšovanie úrokových sadzieb nemusí byť účinným nástrojom na zníženie inflácie.

(1 EUR = 1,0848 USD)