Guterres: Ľudstvo trpí epidémiou extrémnych horúčav

Zdôraznil, že je potrebné prijať opatrenia na obmedzenie dôsledkov takýchto teplotných extrémov, ktoré sa zintenzívňujú v dôsledku zmeny klímy. O jeho vyhlásení informovala agentúra AFP, píše TASR.

Guterres vyzval krajiny G20, aby prijali opatrenia proti „šialenému spaľovaniu nášho jediného domova“ a „závislosti“ od fosílnych palív.

Extrémne horúčavy spôsobujú, že teploty prekračujú 50 stupňov Celzia, pričom 21., 22. a 23. júl boli tri najteplejšie dni, aké boli na svete zaznamenané v histórii meraní.

Hoci rok 2023 bol najteplejším rokom v histórii, teploty výrazne nad 40 °C sú čoraz bežnejšie. Len za rok bola hranica 50°C prekročená na najmenej desiatich miestach vrátane Údolia smrti v Spojených štátoch, Agadiru v Maroku, ako aj Číny a Indie. Intenzívne horúčavy majú v rokoch 2000 až 2019 na svedomí približne 489.000 úmrtí ročne v porovnaní so 16.000 úmrtiami ročne v dôsledku cyklónov.

OSN odhaduje, že ekonomické straty spôsobené nadmerným teplom na pracovisku dosiahnu v roku 2030 2,4 bilióna dolárov.

Správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) uviedla, že v roku 2020 bude nadmernému teplu vystavených viac ako 70 percent zamestnancov, čo je o 8,8 percenta viac než v roku 2000.

Guterres pripomenul, že zachrániť životy a obmedziť vplyv tepla môžeme aj prijatím opatrení na ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú malé deti, starší ľudia a najchudobnejší obyvatelia ľudstva.

Dodal, že systémy včasného varovania by mali zahŕňať aj extrémne horúčavy, upozorňovať obyvateľstvo na príchod vlny horúčav a informovať ho o preventívnych opatreniach, ktoré treba prijať.