Slováci končia na psychiatrickom lôžku najmä pre alkohol, závislosť ale neliečia

Hospitalizovaných bolo 10.570 pacientov, čo predstavuje viac ako jednu štvrtinu zo všetkých prípadov. Túto diagnózu však má iba sedem percent pacientov, navštevujúcich psychiatrické ambulancie. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), na ktoré poukázali z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ).

Veľkú väčšinu prípadov, ktoré sa radia medzi poruchy psychiky a správania, zapríčinené užívaním alkoholu, tvorí syndróm závislosti. „Dalo by sa očakávať, že diagnóza závislosti od alkoholu bude prevládať aj v ambulantnej liečbe, pretože po prepustení z ústavnej liečby majú všetci pacienti odporúčanie hlásiť sa do troch dní u ambulantného psychiatra. Podľa dát je však spomedzi diagnóz liečených ambulantne závislosť od alkoholu až piata v poradí za depresiami, úzkosťami a inými psychickými poruchami,“ zhodnotil Ľubomír Okruhlica z CPLDZ. Pacientom, ktorí v liečbe nebudú pokračovať aj ambulantne, hrozí podľa jeho slov recidíva.

Viac ako polovica (57,4 percenta) ukončených hospitalizácií, ktorých dôvodom bol alkohol, trvala menej ako 14 dní. Podľa Okruhlicu však v týchto prípadoch nejde o liečbu závislosti. Do ústavnej liečby prijímajú pacientov s akútnymi stavmi, kde je potrebná hospitalizácia aspoň na niekoľko dní na takzvanú detoxifikáciu a prekonanie abstinenčných príznakov. „Liečba samotnej závislosti trvá nasledujúce týždne a mesiace v psychiatrických ambulanciách. A je rozhodujúca z hľadiska udržania abstinencie u ľudí, ktorí majú závislosť,“ pripomenul Okruhlica.