Jedinečný a nenapodobiteľný český herec Bolek Polívka oslavuje 75. narodeniny

„Hrať znamená učiť sa. Ak stratíme schopnosť hrať, nič sa nenaučíme. Potom vieme všetko a nemusíme tu byť vôbec,“ je jedna z myšlienok populárneho herca, komika, míma, scenáristu a režiséra Bolka Polívku. Dnes (31. júla) oslavuje 75 rokov.

Boleslav (Bolek) Polívka sa narodil 31. júla 1949 vo Vizoviciach na Morave ako najmladší z troch synov. Od detských liet získaval náklonnosť k divadlu, pretože jeho rodičia boli nadšenými ochotníkmi. V jednom z rozhovorov pre médiá si zaspomínal na to, čo mu otec povedal, keď sa mu posťažoval „čo to meno... Polívka?!“, keby sa raz chcel stať hercom. Otec mu s dávkou humoru odpovedal: „Bolečku, nechaj si to meno. Budeš mať reklamu na každom jedálnom lístku.“

Už na strednej škole vystupoval Bolek Polívka s komickým kvartetom a odtiaľ si to namieril na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Od roku 1972 sa stal jednou z hlavných osobností Divadla Husa na provázku, ktoré spoluzakladal. Pôsobil v ňom až do roku 1992. O rok neskôr založil v Brne vlastné Divadlo Bolka Polívky, čo mu dávalo slobodu pozývať si spolupracovníkov podľa vlastného výberu. „Veľmi často sa nám hercom stáva, že práve nehráme to, čo by sme chceli hrať. A tým, že sa človek stane principálom môže viac rozhodovať o svojom osude,“ vyznal sa jubilant.

So svojimi originálnymi inscenáciami, spájajúcimi pantomímu a herectvo, sa stal úspešným a slávnym divadelným autorom. Medzi jeho najlepšie autorské divadelno-pantomimické predstavenia patria napríklad Trosečník (1977), Poslední leč (1981) alebo Šašek a královna (1985), na základe ktorého vznikol neskôr film.

Pred filmovú kameru sa postavil prvýkrát v roku 1966. V komédii Kočky neberem si zahral mladíka v dave. Odvtedy stvárnil množstvo postáv rôznych charakterov vo vyše stovke filmov.

Do širšieho diváckeho povedomia sa Bolek Polívka zapísal najmä vďaka režisérke Viere Chytilovej a úlohám v jej filmoch Kalamita (1981), Šašek a královna (1987), ale predovšetkým v komédii Dědictví aneb kurvahošigutntag (1992). Vytvoril v nej nezabudnuteľnú kultovú postavu rázovitého a večne opitého dedinčana Bohuša, ktorý nečakane zdedil obrovský majetok. Na snímke sa podieľal aj ako scenárista. Film sa v roku 2014 dočkal svojho pokračovania Dědictví aneb Kurvaseneříká.

Do hlavnej úlohy ho obsadil aj Juraj Jakubisko vo filme Sedím na konári a je mi dobre (1989) a jednu z hlavných postáv stvárnil v nezabudnuteľnom filme Jana Hřebejka Pelíšky (1999).

Za postavu farára Holého vo filme Zapomenuté světlo (1996) získal Českého leva. Druhý raz dostal toto prestížne filmové ocenenie za úlohu v dráme Musíme si pomáhat (2000). Snímka bola zároveň medzi piatimi nomináciami na Oscara za najlepší zahraničný film.

U našich západných susedov patrí Bolek Polívka stále k najvyťaženejším filmovým a televíznym hercom. Avšak podľa umelca samotného, mimoriadne úlohy ako farár v Zapomenutom světle alebo sochár Mára v Pupende (2003) sa rodia len vzácne. Považuje to za malé zázraky.

Bolek Polívka účinkoval aj v českej filmovej komédii Ženy v běhu, ktorá mala premiéru v kinách 31. januára 2019. Zahral si tiež v rozprávke Největší dar (2022).

Jednu z hlavných postáv stvárnil v rodinnom kriminálnom seriáli Kriminálka 5.C (2019), ktorý vznikol v spolupráci RTVS s Českou televíziou. Zatiaľ posledným filmom, v ktorom účinkuje je príbeh o psej pravde, nádeji a láske nazvaný Gump: Sme dvojka (2024). Ide o pokračovanie úspešného rodinného filmu Gump - pes, ktorý naučil ľudí žiť (2021).

V televízii vystupoval s dvoma zábavnými veľmi obľúbenými programami Manéž Bolka Polívky a Bolkoviny.

Herec, dramatik, scenárista a režisér Bolek Polívka si prevzal v lete 2022 na 56. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary (KVIFF) Cenu prezidenta festivalu za mimoriadny prínos českej kinematografii a začiatkom minulého mesiaca si odniesol z medzinárodného festivalu Zlín Film Festival ocenenie Zlatá črievička za mimoriadny prínos kinematografii pre deti a mládež.

Jeden z najobľúbenejších českých hercov je tiež známy recesista a autor povestných akcií ako napríklad majstrovstvá sveta v hádzaní flinty do žita.

Je otcom šiestich detí, z ktorých dve - Vladimír a Anna - sa vydali v jeho hereckých stopách. Bol ženatý aj s francúzskou herečkou Chantal Poullain, od februára 2020 je jeho manželkou Marcela Černá.