Louis de Funés, prezývaný kráľ smiechu, sa narodil pred 110 rokmi

Celkove hral v 140 filmoch, ale legendárny komik a herec Louis de Funés sa stal skutočnou hviezdou až po päťdesiatke. Všetky svoje známe a dodnes obľúbené filmy, najmä žandárske komédie či komédie o Fantomasovi, nakrútil v rokoch 1964 až 1983. Dnes (31. júla) uplynie od jeho narodenia 110 rokov.

Louis Germain David de Funés de Galarza sa narodil 31. júla 1914 v Courbevoie na predmestí Paríža. Obaja jeho rodičia pochádzali zo Sevilly a v hlavnom meste Francúzska žili v tom čase iba šesť rokov, od roku 1908. Už v škole zabával mladý Fufu spolužiakov, ako mu vtedy hovorili, schopnosťou odpozorovať a napodobniť ľudí okolo seba.

Avšak kým sa stal hercom vystriedal viacero profesií. Bol fotografom, kožušníkom aj aranžérom výkladov. Od konca 30. rokov 20. storočia sa uchytil ako klavirista v kaviarňach. Už vtedy rozosmieval publikum grimasami a gestami a začal pomýšľať o hereckej dráhe. V rokoch 1941 - 1942 navštevoval hereckú školu René Simona. Tu spoznal herca Daniela Gélina, ktorý mu otvoril cestu k prvým malým divadelným úlohám i k filmovému debutu. Bola ním snímka Barbizonovo pokušenie, ktorú nakrútil v roku 1946.

Po šesť rokov trvajúcom nevydarenom manželstve s Germaine Carroyerovou, s ktorou mali spoločne syna Daniela, spoznal Funés svoju životnú lásku. Jeho druhá manželka Jeanne-Augustine Barthelémy de Maupassant pochádzala z rodiny slávneho francúzskeho prozaika Guy de Maupassanta. Svadbu mali v roku 1943 a spolu strávili 40 rokov. Narodili sa im dvaja synovia, Patrick a Olivier, ktorý sa síce dal na dráhu pilota, no s otcom účinkoval v niekoľkých filmoch.

Hoci sa Louis de Funés po roku 1945 stal profesionálnym hercom, úspech prichádzal len postupne. Napríklad v roku 1951 sa objavil v dvanástich filmoch, ale iba v jednom vyslovil aspoň vetu.

Zlom nastal v roku 1958, kedy doslova zažiaril v komédii Oskar. Hra sa dočkala 600 repríz a Funés sa v nej prejavil ako zdatný improvizátor a autorský herec, ktorý si sám vymýšľal väčšinu gagov.

Postupne prichádzali aj hlavné úlohy vo filmoch, tiež v komédii Pouic Pouic, ktorú v roku 1963 nakrútil Jean Girault. A práve tento režisér sa postaral o prelom vo Funésovej kariére, keď ho v roku 1964 obsadil do komédie Žandár zo Saint Tropéz.

Parodovanie snaživých, no obmedzených mužov zákona spolu s atraktívnym prostredím prímorského letoviska urobili zo Žandárov hit, ktorý sa dočkal ďalších piatich pokračovaní: Žandár v New Yorku (1965), Žandár sa žení (1968), Žandár vo výslužbe (1970), Žandár a mimozemšťania (1979) a napokon Žandár a žandárky (1982).

V žandárskych komédiách ho dlhé roky daboval vynikajúci český herec František Filipovský. Aj samotný komik Louis de Funés označil Filipovského dabing žandára zo St. Tropez za neprekonateľný.

V roku 1964 mala premiéru tiež prvá z filmovej trilógie komédií o Fantomasovi, v ktorých Funés stvárnil cholerického komisára Juvea. Pre veľký úspech nasledovali pokračovania Fantomas sa hnevá (1965) a Fantomas kontra Scotland Yard (1967).

S komikom Bourvillom si zahral v roku 1965 vo filme Smoliar. Ďalej nasledovali snímky Veľký flám (1966), Grand restaurant pána Septima (1966), Piti Piti Pa (1970), historický film Rozmary mocných (1971), komédia Krídelko alebo stehienko (1976) a Jeden hot a druhý čihi (1978).

Slávny komik, nositeľ Radu Čestnej légie a držiteľ Cézara za celoživotné dielo, zomrel 27. januára 1983 vo svojom zámku v Clermont, 15 kilometrov od Nantes. Zámok mal 365 okien, aby každý deň v roku mohli jedno umyť, hovorieval Louis de Funés.