Predstavitelia Hirošimy vyzvali svetových lídrov na nukleárne odzbrojenie

Uviedli to pri príležitosti dnešného 79. výročia zhodenia atómovej bomby na Hirošimu. TASR informáciu prevzala z agentúry AP.

Jadrové mocnosti podľa nich musia podniknúť kroky k likvidácii svojho nukleárneho arzenálu, aby predišli riziku nukleárnej vojny. Poukázali najmä na prebiehajúce konflikty na Ukrajine, Blízkom východe a zvyšovaní napätia vo východnej Ázii.

Guvernér prefektúry Hirošima Hidehiko Juzaki uviedol, že nukleárne mocnosti a podporovatelia teórie nukleárneho odstrašovania, „vedome ignorujú fakt, že vždy, keď ľudia vynašli nejakú zbraň, bez výnimky ju použili.“ Dodal, že „pokiaľ budú existovať jadrové zbrane, určite budú jedného dňa použité znova.“

Primátor Hirošimi Kazumi Matsui povedal, že ruská vojna na Ukrajine a eskalujúci konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi „prehlbujú nedôveru a strach medzi národmi“ a posilňujú názor, že použitie sily pri riešení konfliktu je nevyhnutné.

Na pietnej spomienke na obete prvého použitia atómovej bomby sa zúčastnil aj japonský premiér Fumio Kišida. V prejave poznamenal, že globálne konflikty a rozdielne názory na prístup k jadrovému odzbrojeniu robia dosiahnutie tohto cieľa „ešte náročnejším“. Prisľúbil však, že urobí všetko pre to, aby sa v rámci medzinárodného spoločenstva dosiahli „realistické a praktické opatrenia“ na jeho dosiahnutie.

Jeho kritici tvrdia, že ide o prázdny sľub, pretože Japonsko sa pri svojej obrane spolieha na jadrový arzenál USA. Tokio a Washington navyše v uplynulom období zintenzívnili bezpečnostnú spoluprácu v reakcii na asertívne správanie Číny a rastúce hrozby zo strany Severnej Kórey.

Na spomienkovej ceremónii v hirošimskom Parku mieru sa zúčastnilo približne 50.000 ľudí, ktorí si o ôsmej hodine a pätnástej minúte uctili zosnulých minútou ticha. Práve vtedy 6. augusta 1945 americký bombardér B-29 zhodil bombu Little Boy na mesto, kde zahynulo 140.000 ľudí. Účastníci taktiež vypustili stovky bielych holubíc.

Druhú atómovú bombu Fat Man zhodili o tri dni neskôr na mesto Nagasaki, kde o život prišlo ďalších 70.000 ľudí. Japonsko kapitulovalo 15. augusta, čím sa skončila druhá svetová vojna a takmer polstoročná agresia Japonska v Ázii.

Mnohí ľudia, ktorí prežili atómové výbuchy, majú celoživotné následky v podobe chorôb a zranení, ktoré spôsobil výbuch a ožiarenie. V súčasnosti je stále nažive okolo 100.000 preživších, ktorí majú nárok na štátnu podporu. Kritici však poukazujú na to, že táto podpora sa netýka ľudí zasiahnutých nukleárnym spadom mimo územia oboch miest.