Pavel: Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO, i keby časť jej územia okupovalo Rusko

Lídri členských krajín NATO na júlovom summite vo Washingtone prisľúbili, že Ukrajinu budú podporovať v jej „nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v Aliancii“. Kyjev však nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktoré sa vojnou zmietaná krajina usiluje.

„Nemyslím si, že úplná obnova kontroly (Ukrajiny) nad celým územím je nevyhnutnou podmienkou (jej vstupu do NATO). Ak dôjde k demarkácii, hoci aj administratívnej hranice, potom môžeme túto administratívnu hranicu považovať za dočasnú a prijať Ukrajinu do NATO na území, ktoré bude v tom čase kontrolovať,“ povedal Pavel.

V prospech tejto myšlienky argumentoval aj situáciou z čias studenej vojny. Vtedy podľa neho došlo k „rozdeleniu Nemecka, ktoré neprijali všetky západné štáty, a hoci jeho časť bola okupovaná Sovietskym zväzom, zvyšok Nemecka bol v roku 1955 prijatý do NATO“.

„Myslím si, že existuje technické aj právne riešenie, ako umožniť Ukrajine vstúpiť do NATO bez toho, aby sa Aliancia dostala do konfliktu s Ruskou federáciou,“ dodal. K takémuto kroku by podľa neho bolo možné pristúpiť po tom, ako si Rusko a Ukrajina uvedomia, že vo vojne sa nedá ďalej pokračovať a začnú rokovať.

Prípadná dohoda medzi bojujúcimi stranami by podľa českého prezidenta mohla znamenať, že Moskva by dlhodobo okupovala časť ukrajinského územia, avšak bez toho, že by so zmenou medzinárodných hraníc na základe agresie súhlasili demokratické štáty, hoci by dohodu rešpektovali.

Odborník na bezpečnosť Oldřich Bureš z pražskej Metropolitnej univerzity podľa Noviniek vidí v scenári o Ukrajine, ako ho načrtol Pavel, isté trhliny. Pre vstup do NATO je podľa jeho slov potrebné vyriešiť cezhraničné vzťahy, a síce že nesmie prebiehať vojnový konflikt. Teoreticky to však možné je, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty Aliancie, dodal. „A je veľkou otázkou, či by s tým súhlasili. Veľmi o tom pochybujem, bez ohľadu na to, kde by bola hranica,“ dodal.