Pred 55 rokmi vstúpil do platnosti obuškový zákon. Podpísal ho aj Dubček

Prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zostal aj po vpáde okupantských vojsk Varšavskej zmluvy v noci na 21. augusta 1968, a to až do 17. apríla 1969.

V apríli 1969 ho vo vedení KSČ nahradil Gustáv Husák. Od apríla do októbra 1969 pôsobil Alexander Dubček vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR. A práve počas jeho šéfovania prijal parlament tzv. obuškový zákon, ktorý umožňoval beztrestne biť protestujúcich ľudí ozbrojenými zložkami štátu.

Dnes (22. augusta) uplynie 55 rokov, odkedy zákonné opatrenie č. 99/1969 vstúpilo do platnosti.

Zákonné opatrenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia. Podpísali ho prezident republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda federálnej vlády, ktorými boli najznámejšie osobnosti Pražskej jari: Ludvík Svoboda, Alexander Dubček a Oldřich Černík. Pre českú a slovenskú verejnosť to bol jasný signál, že obdobie uvoľnenia sa definitívne skončilo.

„V súvislosti s prvým výročím násilného ukončenia Pražskej jari očakávalo vedenie KSČ masové protesty českej a slovenskej verejnosti. Na zásah proti demonštrantom boli už v júli 1969 vyčlenené špeciálne jednotky Československej ľudovej armády, Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícií,“ uvádza Ústav pamäti národa na svojej internetovej stránke ako dôvod na to, aby obuškový zákon prešiel čo najrýchlejšie do praxe.

Od 16. augusta 1969 sa na pražskom Václavskom námestí každý podvečer zhromažďovali občania, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s prítomnosťou sovietskych okupačných vojsk a politikou tzv. normalizácie. Demonštrácie sa rýchlo rozšírili do ďalších veľkých miest. Najväčšiu intenzitu dosiahli v Prahe, Brne, Bratislave, Košiciach, Žiline, Liberci a Ústí nad Labem. Situácia sa vyhrotila 21. augusta 1969, keď boli protesty násilne rozohnané. O život prišlo päť demonštrantov (traja v Prahe a dvaja v Brne) a približne 2500 ďalších zadržali.

Nakoľko československé právne normy neumožňovali dostatočne tvrdý postih účastníkov protestných zhromaždení, už na druhý deň bolo prijaté Zákonné opatrenie predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zbierky z 22. augusta 1969 o niektorých prechodných opatreniach nutných na upevnenie a ochranu verejného poriadku.

Tento právny predpis udeľoval Zboru národnej bezpečnosti mimoriadne právomoci na perzekúciu oponentov komunistického režimu. Preto ho verejnosť nazvala „obuškový zákon“. Občania sa nesmeli zúčastňovať na akciách narušujúcich „verejný poriadok“. Potrestané mali byť aj osoby, ktoré „odopierajú plniť povinnosti vyplývajúce z ich služobného postavenia alebo pracovného zaradenia a sťažujú tak úsilie o udržanie verejného poriadku, či nerušeného chodu pracoviska.“

Ľudia zadržaní na základe zákonného opatrenia mohli byť súdení v skrátenom konaní, pričom boli obmedzené právomoci obhajcu. Bezpečnostné orgány zároveň získali právo zadržiavať akúkoľvek osobu vo väzbe až tri týždne bez vznesenia formálneho obvinenia. „Obuškový zákon“ zavádzal aj mimosúdny postih. Každý, kto „svojou činnosťou narušuje socialistické spoločenské usporiadanie“, mohol byť zbavený verejnej funkcie, prepustený zo zamestnania alebo vylúčený zo štúdia.

Na základe „obuškového zákona“ odsúdili celkove 1526 československých občanov. Nie všetkých uväznili, pretože časť trestov bola podmienečná. Zákonné opatrenie č. 99/199 síce platilo len do 31. decembra 1969, ale jeho hlavné ustanovenia sa preniesli do nového zákona o prečinoch č. 150/1969 Zbierky, ktorý zostal v platnosti až do roku 1989.