Množstvo mikroplastov v mozgu a ďalších orgánoch stúpa, ukazujú štúdie

Neustále rastúce množstvo vedeckých dôkazov potvrdzuje, že v kriticky dôležitých ľudských orgánoch sa hromadia mikroplasty. Vedci preto vyzývajú na prijatie prísnejších opatrení na zarazenie rastúceho znečistenia plastmi.

Mikroplasty sú drobné kúsky plastu od jedného nanometra do piatich milimetrov potenciálne škodlivé pre oceány a vodnú faunu a flóru, uvádza americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA). Môžu pochádzať z rôznych zdrojov, napríklad z väčších kusov plastov rozpadávajúcich sa na stále menšie a menšie kusy.

Veľké množstvo plastového odpadu v životnom prostredí spôsobilo rozšírenie mikroplastov po celej planéte, od vrcholu Mount Everestu po dno Mariánskej priekopy.

Výskum odhalil miniatúrne čiastočky plastov v ľudských pľúcach, placente, semenníkoch, pečeni, obličkách, kolenných a lakťových kĺboch, krvi i v kostnej dreni.

Jedna z najnovších štúdií americkej vládnej agentúry Národné inštitúty zdravia (National Institutes of Health – NIH), ktorá ešte čaká na ukončenie odborného recenzného konania, upozorňuje na obzvlášť znepokojujúce hromadenie mikroplastov v mozgu.

Vedci pri skúmaní vzoriek pečení, obličiek a mozgov získaných z pitvaných tiel zistili vo všetkých prítomnosť mikroplastov. Analýza 91 vzoriek mozgov odhalila množstvo mikroplastov priemerne 10 až 20-násobne vyššie ako u iných orgánov. Ide o šokujúce zistenie, tvrdí hlavný autor štúdie a toxikológ Matthew Campen z University of New Mexico (UNM).

Podľa štúdie tvorili mikroplasty v 24 vzorkách mozgu získaných začiatkom roka 2024 priemerne 0,5 percenta ich hmotnosti. Mozog tak patrí „medzi mikroplastmi najzamorenejšie tkanivá, z ktorých boli odobraté vzorky,“ dodáva Campen.

Štúdia zároveň zistila, že množstvo mikroplastov vo vzorkách odobratých v roku 2024 je približne o 50 percent vyššie než u vzoriek z roku 2016. Dokazuje to, že množstvo mikroplastov v ľudskom mozgu rastie podobnou rýchlosťou ako ich množstvo v životnom prostredí.

Ďalším znepokojujúcim zistením štúdie je súvislosť medzi kontamináciou mikroplastmi a demenciou. Vedci skúmali 12 vzoriek mozgov ľudí trpiacich demenciou a Alzheimerovou chorobou. Hmotnosť mikroplastov v nich bola 10-násobne vyššia ako vo vzorkách zdravých mozgov. (Najnovšia verzia štúdie obsahujúca výsledky nebola v čase publikovania správy ešte prístupná online.)

„Neviem, koľko plastu ešte dokážu naše mozgy pojať bez toho, aby to spôsobilo problémy,“ upozorňuje Campen.

Vedci z UNM v máji zverejnili inú štúdiu, v ktorej testovali 23 ľudských semenníkov a 47 psích semenníkov. Psie semenníky pochádzali z kastrácií zvierat, ľudské semenníky z pitiev mužov vo veku 16 až 88 rokov vykonaných v roku 2016. Vedci skúmali ľudské vzorky po uplynutí zákonom určenej lehoty ich uchovávania a následne ich zničili. Koncentrácia mikroplastov v ľudských semenníkoch dosiahla takmer trojnásobok koncentrácie mikroplastov v psích semenníkoch, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále Toxicological Sciences.

Environmentálne zhromaždenie OSN (UNEA) začalo pred dvoma rokmi pracovať na globálnej zmluve na ukončenie znečistenia plastmi a v čase zverejnenia správy na nej naďalej pracovalo.

„Nič od morských hlbín cez ovzdušie po ľudský mozog nezostalo nedotknuté (mikroplastmi),“ uzatvára ekotoxikologička Bethanie Carney Almrothová z Göteborskej univerzity vo Švédsku.