Prvýkrát vystúpil SĽUK pred 75 rokmi pri príležitosti 5. výročia SNP

Prvé vystúpenie SĽUK-u sa uskutočnilo 29. augusta 1949 a dnes (29. augusta) uplynie 75 rokov od tejto udalosti.

Je to pritom len pár týždňov, keď vo veku 99 rokov 30. júla 2024 zomrel Štefan Ladižinský, ktorý sa o rozvoj SĽUK-u výrazne zaslúžil.

SĽUK je profesionálny súbor, ktorý sa zaoberá umeleckým spracovaním a interpretáciou folklóru na Slovensku. Jeho programy vychádzajú zo slovenského ľudového umenia a sú spracované aj v modernej scénickej podobe.

S myšlienkou založiť ľudový umelecký súbor prišiel v roku 1948 povereník informácií a osvety Ondrej Pavlík. Pripravoval oslavy piateho výročia SNP a mal v úmysle spojiť všetky existujúce amatérske súbory, aby na veľkolepom podujatí vystúpili s jednotným programom. Myšlienku podporoval aj vtedajší povereník školstva a básnik Laco Novomeský.

Prvým zamestnancom SĽUK-u sa stal bývalý riaditeľ rozhlasu Emil Rusko, ktorého 17. novembra 1948 vymenovali za riaditeľa profesionálneho súboru SĽUK. Prvým umeleckým vedúcim sa stal Pavol Tonkovič. Členmi prípravnej komisie boli napríklad aj hudobní skladatelia Alexander Moyzes, Andrej Očenáš, či herec a divadelný režisér Karol L. Zachar.

Od januára do mája 1949 prebiehal na celom Slovensku nábor do tanečného súboru, speváckeho zboru a orchestra. Na konkurz sa prihlásilo 900 uchádzačov, komisia ich vyskúšala 700. Medzitým SĽUK dostal svoje prvé priestory na Sliači v hoteli Štubňa. Tam 1. mája 1949 nastúpilo 38 tanečníkov, 15. mája 45 členov speváckeho zboru a 1. júna 18 členov orchestra.

S prvým umeleckým programom vystúpil súbor 29. augusta 1949 na oslavách piateho výročia SNP vo Zvolene. Zožal obrovský úspech a po premiére absolvoval veľký vlakový zájazd po celom Slovensku.

Oficiálnym dátumom vzniku Slovenského ľudového umeleckého kolektívu sa napokon stal 5. september 1949. Od roku 1950 sídli súbor v Bratislave-Rusovciach.

Na tvorbe programu SĽUK-u sa v jeho začiatkoch podieľali hudobný skladateľ Alexander Moyzes, umelecký vedúci Pavol Tonkovič, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová. Za najdôležitejšiu osobnosť v histórii telesa je považovaný tanečník, choreograf a umelecký vedúci Juraj Kubánka, ktorý pre SĽUK vytvoril takmer 120 tancov.

Dôstojnými nasledovníkmi týchto priekopníkov boli choreografi Jaroslav Moravčík, Ján Ďurovčík, Martin Urban a Stanislav Marišler, choreograf a režisér Martin Ťapák, dirigent Štefan Molota, dramaturg Vladimír Kyseľ, tanečníci - súrodenci Ševčíkovci alebo primáši Ján Berky-Mrenica, Rinaldo Oláh a ďalší umelci. Umelecká úroveň telesa sa zvýšila aj vďaka scénickému spracovaniu diel skladateľov Júliusa Móžiho, Tibora Andrašovana, Svetozára Stračinu a Jozefa Pálku.

Počas svojho pôsobenia SĽUK absolvoval tisícky predstavení vo viac ako 60 krajinách sveta, kde miliónom divákov ponúkol široké spektrum svojich programov. K najúspešnejším patria tanečno-hudobné programy Čarovné husle a Haravara, tanečná rozprávka pre deti Čertoviny, program ľudového orchestra Zlatá muzika, hudobná rozprávka pre deti na motívy Pavla Dobšinského Maruška, program speváckeho zboru SĽUK-u Spievanky, riekanky, a tiež program tanečného súboru s názvom Zo srdca. Možno tiež spomenúť koprodukčný projekt divadla Nová scéna a SĽUK-u muzikál Na skle maľované a tanečno-filmový program Obrázky zo Slovenska.

SĽUK účinkoval ako umelecké teleso aj vo viacerých slovenských filmoch ako Rodná zem (r. Josef Mach, 1953), Jánošík (r. Paľo Bielik, 1963), Balada o Vojtovej Maríne (r. Martin Ťapák, 1964) či v televíznom filme Sváko Ragan (r. Martin Ťapák, 1976). Súbor bol aj pri zrode televízneho vysielania na Slovensku v roku 1956.

Do roku 2000 tvoril SĽUK tanečný súbor, spevácky zbor a orchester. V súčasnosti má tanečný súbor a malý ľudový orchester a tradične spolupracuje so speváckou skupinou a poprednými osobnosťami tanečného, hudobného a výtvarného umenia.

O vysokej profesionálnej úrovni telesa svedčia ocenenia, ktoré SĽUK dosiahol na prestížnych súťažiach a prehliadkach v zahraničí. V posledných rokoch to bolo 2. miesto na Medzinárodnej súťaži profesionálnych tanečných súborov pod názvom Dance of Joy Grand-Prix 2008 v Budapešti a strieborný Reťazový most na I. Medzinárodnej súťaži ľudového tanca Lánchíd (Reťazový most) v júni 2009 tiež v Budapešti.

So súborom spolupracovalo viac ako štyridsať choreografov, takmer stoosemdesiat autorov hudby, viac ako tisíc tanečníkov a spevákov a takmer štyristo muzikantov.