John Kerry neprestáva dúfať v mier na Blízkom východe

Kerry to v piatok povedal novinárom v Tel Avive na záver svojej návštevy regiónu. "Stále dúfam, že dosiahneme dohodu o konečnom štatúte (Palestíny)," vyhlásil potom, ako palestínsky prezident Mahmúd Abbás odmietol jeho návrhy zahŕňajúce budúcu prítomnosť izraelských vojakov na palestínskom území aj po uzavretí mierovej dohody.

Šéf americkej diplomacie sa stretol s Abbásom vo štvrtok a v piatok rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v snahe urýchliť rokovania medzi oboma stranami.

Rokovania o hraniciach

Kerryho plán počíta s tým, že na pohraničnom území budúcej Palestíny zostanú ešte asi desať rokov izraelskí vojaci. Vojaci by mali byť rozmiestnení pozdĺž hraníc s Jordánskom. Takúto verziu Abbás kategoricky odmietol.

Palestínska strana pripúšťa možnosť stráženia hraníc treťou stranou, s čím však zas Izrael nesúhlasí z bezpečnostných dôvodov. Palestínsky líder tiež odovzdal Kerrymu zoznam takzvaných palestínskych "červených čiar", ktoré nie je ochotný prekročiť. Na prvom mieste bolo odmietnutie uznať Izrael ako židovský štát.

Palestínčania a Izrael sa ešte v júli vo Washingtone dohodli na obnovení dlhodobo stagnujúcich rokovaní s tým, že do deviatich mesiacov prijmú mierovú dohodu. Vláda židovského štátu však v októbri oznámila ďalšiu výstavbu vo východnom Jeruzaleme, ktorý chcú Palestínčania za svoje nové hlavné mesto.

Militanti sú v pozore

Medzinárodné spoločenstvo neuznáva izraelskú kontrolu nad územiami zabratými po vojne v roku 1967 a všetky izraelské stavby na palestínskych územiach za takzvanou zelenou čiarou sú z pohľadu medzinárodného práva ilegálne. Rozpory týkajúce sa budúcich hraníc vládnu aj v samotnej Palestíne.

Militantné hnutie Hamás podporuje vznik veľkej Palestíny, ktorá by zahŕňala aj súčasný Izrael, hnutie Fatah zas počíta s územím Západného brehu a Pásma Gazy v rámci hraníc spred roka 1967.