Piešťany zrejme prídu o umelcov, vadia kúpeľným hosťom

Dôvodom sú sťažnosti Slovenských liečebných kúpeľov na rušenie hostí ubytovaných v luxusnom hoteli Thermia Palace. O návrhu na zákaz vystúpení týchto umelcov na moste budú v najbližších dňoch rokovať viaceré komisie mestského zastupiteľstva.

Predseda komisie kultúry Martin Valo je zásadne proti tomu, aby radnica vyháňala umelcov z mosta. Pouliční hudobníci hrajú na Kolonádovom moste len cez deň, preto si nemyslí, že by ich produkcia mohla niekoho rušiť.
Umelci dotvárajú atmosféru

Okrem toho ich tam nebýva veľa, vlani hrával pravidelne len jeden muzikant exotického pôvodu, občas si prišiel zarobiť ľudový umelec s harmonikou. Výnimočne tu skúšali šťastie aj ďalší, ale zárobky asi neboli podľa ich predstáv.

Valo sa obáva, že vyčiarknutím Kolonádového mosta z miest, kde sú povolené voľné pouličné aktivity slobodných umelcov, by mesto prišlo aj o zaujímavú výtvarnú scénu. Mestské kultúrne stredisko tu vždy v júli organizuje obľúbený Výtvarný salón.

Pouliční umelci dotvárajú atmosféru známeho kúpeľného mesta predovšetkým v letnom období. Ich aktivity usmerňuje všeobecne záväzné nariadenie, podľa ktorého môžu svoje schopnosti či talent vo výtvarnej alebo hudobnej oblasti prezentovať na vyhradených miestach, medzi ktoré patrí aj Kolonádový most.
Kolonádový most je symbolom

Hudobníci nemôžu pri svojich vystúpeniach podľa tohto nariadenia používať ozvučovaciu techniku, ani stavať pódiá či prístrešky.

Kolonádový most je jedným zo symbolov Piešťan, pochádza z rokov 1930 až 1933. Postavili ho z iniciatívy Ľudovíta Wintera podľa návrhu vtedy začínajúceho architekta Emila Belluša.

V roku 1933 boli do presklenej steny vkomponované dve leptané vitráže podľa návrhov Martina Benku. V roku 1945 ho poškodila ustupujúca nemecká armáda, obnovu dokončili v roku 1956.

Čelo mosta zdobí svetoznáma socha barlolamača podľa návrhu Roberta Kühmayera.