Spišský hrad je vo svetovom zozname dedičstva už 20 rokov

„Celú zložitú procedúru výberu a vypracovania podkladov, na základe ktorých komisári UNESCO usúdili, že táto lokalita zo Slovenska je vhodná pre zápis do zoznamu, šlo pomimo nášho múzea. My sme len dávali podklady a aj preto patrí vďaka pracovníkom Pamiatkového úradu, ktorí toto celé pripravovali a aj obhajovali,“ uviedla Novotná.

Návštevnosť sa zvýšila

Zápis hradu a pamiatok okolia považuje Novotná nielen za vyznamenanie, ale je to záväzok. „Svet uznal, že tá pamiatka je významná. Spišský hrad bol v prvej trojici, ktorá bola zapísaná na tento zoznam,“ dodala Novotná. Popri Spišskom hrade boli v roku 1993 zapísané do zoznamu UNESCO aj Banská Štiavnica a Vlkolínec.

Zápis Spišského hradu a jeho okolia do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pred 20 rokmi prinieslo výrazné zvýšenie návštevnosti hradu. Zápis do zoznamu UNESCO znamená pre Spišské múzeum zosúladenie záujmu verejnosti so starostlivosťou o pamiatku.

Pracovníkov múzea teší, že na Spišský hrad prichádzajú turisti aj preto, že hrad je na zozname UNESCO. Múzeum sa však podľa Novotnej nesnaží so značkou lokality pracovať tak, aby sa „reklamne zvyšovala návštevnosť“ .

Spišský hrad zaznamenal za posledných 20 rokov takmer zdvojnásobenie počtu návštevníkov. Hneď v prvom roku po zápise vzrástol počet návštevníkov. V roku 1989 navštívilo hrad 89-tisíc turistov, v roku 1993 ich bolo približne 100-tisíc. O rok neskôr už 130-tisíc návštevníkov.

V posledných rokoch sa návštevnosť hradu pohybuje okolo 160 až 170-tisíc návštevníkov ročne. Spišský hrad je pritom pre verejnosť otvorený len od mája do októbra. V posledných rokoch sa múzeum pokúša hrad prevádzkovať v prípade priaznivých klimatických pomerov už od apríla do novembra. Podstatná časť návštevníkov je koncentrovaná na jún až august.

Vlkolínec stratil súkromie

Výrazný nárast návštevnosti zaznamenal po roku 1993 aj Vlkolínec. „Zápis znamenal stratu súkromia, neskutočné množstvo turistov na tak malú lokalitu, bez vytvárania adekvátnych podmienok, nielen pre turistov, ale aj domácich,“ uviedol pre SITA Peter Ondrík z Občianskeho združenia Vlkolínec, ktorý je zároveň majiteľom jedného z domov vo Vlkolínci.

Zároveň priznáva, že zápis Vlkolínca priniesol aj benefity, a to hlavne v prvých rokoch po zápise. „Elektrické vedenia sa dostali do zeme, zrekonštruoval sa vodovod, vybudoval sa odpad a čistiareň odpadových vôd, ktorá ale dnes funguje len ako žumpa,“ vymenoval Ondrík.

Takéto vymoženosti by si „dedinka“, v tom čase s približne 35 stálymi obyvateľmi, podľa neho len ťažko mohla dovoliť.

Keďže Vlkolínec je stále obývanou lokalitou, nie skanzenom či rezerváciou, Ondrík si myslí, že zo strany samosprávy či štátnej správy by malo byť menej formalizmu a viac by sa mali zamerať na „domáceho“, s cieľom pomôcť mu vyrovnať sa so vzniknutou situáciou.

„Momentálne je Vlkolínec ako priorita len na papieri. Je to samozrejme o peniazoch, ale vo veľkej miere aj o ľuďoch,“ dodal Ondrík.