Zakladateľ WikiLeaks Assange prelomí mlčanie, v októbri vystúpi v Rade Európy

Assange sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa však nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu.

Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii, kde strávil päť rokov, čakajúc na svoje možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Americký súd ho prepustil na slobodu vzhľadom na dobu, ktorú strávil vo väzení.

Momentálne sa nachádza v Austrálii, odkiaľ sa 1. októbra presunie do Štrasburgu, kde „podá svedectvo“ pred výborom pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Zhromaždenie bude nasledujúci deň prerokovávať správu o jeho prípade.

„Julian Assange sa po prepustení z väzenia stále zotavuje. Na tomto zasadnutí sa zúčastní osobne vzhľadom na výnimočnú povahu pozvania,“ uviedla vo vyhlásení spoločnosť WikiLeaks.

Assange je svojimi priaznivcami považovaný za bojovníka za slobodu prejavu a investigatívnu žurnalistiku, ktorý bol neprávom uväznený. Naopak, jeho kritici tvrdia, že svojím rozhodnutím zverejniť tajné dokumenty ohrozil životy ľudí po celom svete aj bezpečnosť Spojených štátov.

Od júnového prepustenia z väzenia Assange zatiaľ verejne neprehovoril o svojich 14 rokoch strávených snažiac sa vyhnúť medzinárodnému zatykaču. Sedem rokov sa zdržiaval ekvádorskom veľvyslanectve, kde sa pokúšal získať azyl, aby sa vyhol vydaniu do Švédska a USA. Americké obvinenia boli založené na zverejnení tajných vojenských dokumentov, zatiaľ čo Švédsko sa zaoberalo podozreniami zo sexuálnych útokov.