Macron vyzýva iránskeho prezidenta využiť svoj vplyv na deeskaláciu v Libanone

Na stretnutí s Pežeškijánom, ktoré sa konalo na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, Macron „zdôraznil zodpovednosť Iránu za podporu všeobecnej deeskalácie a využitie svojho vplyvu na destabilizujúcich aktérov,“ uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca v jasnom odkaze na Hizballáh.

Odkedy vzrástlo napätie medzi Izraelom a Hizballáhom, sa Macron s Pezeškijánom telefonicky spojil už dvakrát.

Najprv 7. augusta, keď na iránskeho prezidenta naliehal, aby sa vyhol represáliám a snažil sa zabrániť vojenskej eskalácii po tom, čo politický šéf Hamasu Ismáíl Haníja zahynul pri útoku, ktorý sa odohral v Teheráne a zodpovednosť zaň sa pripisuje Izraelu.

Macron tlačil na Pezeškijána aj neskôr - po tom, ako západné štáty uviedli, že Teherán dodal Rusku rakety používané pri útokoch na území Ukrajiny. Irán však následne poprel takéto dodávky do Ruska a Pezeškiján deklaroval, že jeho krajina je proti „agresii“ Moskvy voči svojmu susedovi.

Spojené štáty opakovane verejne vyjadrili skepsu ohľadom rokovaní s Pezeškijánom a vyslovili pochybnosť o miere jeho vplyvu na systém, v ktorom posledné slovo má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

AFP dodala, že Macron na stretnutí Pezeškijána žiadal aj o bezodkladné prepustenie troch francúzskych občanov väznených v Iráne.

Ide o Cécile Kohlerovú a Jacqua Parisa, ktorí boli zadržaní v máji roku 2022 a obvinení zo špionáže. V Iráne je väznený aj Francúz menom Olivier, ktorého priezvisko ani nebolo zverejnené. Francúzska diplomacia považuje týchto občanov za „rukojemníkov štátu“.

Irán je totiž obviňovaný z toho, že bezdôvodne zatýka občanov západných štátov, aby ich následne využíval ako „žolíka“ počas medzištátnych rokovaní.

Vlani už Teherán prepustil dvoch Francúzov - Benjamina Brièra a Bernarda Phelana, ktorý má aj írske občianstvo. Vlani v júni bol na slobodu prepustený i ďalší Francúz - Louis Arnaud.