Záplavy v Európe zhoršila zmena klímy, tvrdia vedci

V polovici septembra vyčíňala v európskych krajinách vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Nemecka, Rakúska, Talianska a Rumunska cyklóna Boris, čo malo za následok najmenej 24 úmrtí a materiálne škody vo výške miliárd eur.

Vedci sledovali obdobie štyroch dní od 12. do 15 septembra, keď bol vplyv cyklóny najvýraznejší. Zrážky v tomto štvordňovom období boli podľa WWA najintenzívnejšie, aké kedy zaznamenali v strednej Európe.

Z výskumu ďalej vyplýva, že zmeny klímy intenzitu týchto zrážok zdvojnásobili, avšak platí, že z hľadiska rozsahu išlo stále o zriedkavú udalosť, ktorá sa v súčasnej klíme, oteplenej v dôsledku emisií skleníkových plynov o 1,3 stupňa Celzia, vyskytuje raz za 100 až 300 rokov.

Ak však oteplenie dosiahne dva stupne Celzia, podobné javy budú o päť percent intenzívnejšie a až o 50 percent častejšie, varovala WWA. Očakáva sa, že globálne otepľovanie do konca storočia dosiahne zhruba tri stupne Celzia.

Vedci v súvislosti s intenzívnymi zrážkami tvrdia, že teplejšia atmosféra dokáže zadržať viac vlhkosti - približne o sedem percent viac na každý 1 stupeň Celzia. Táto vlhkosť potom podľa nich môže viesť k výdatnejším dažďom.

Európa sa navyše v porovnaní s ostatnými kontinentmi zohrieva rýchlejšie. Podľa programu diaľkového prieskumu Zeme Copernicus bolo posledných päť rokov v priemere približne o 2,3 stupňa Celzia teplejších ako počas druhej polovice 19. storočia.