Anna Záborská: Chudoba na Slovensku výrazne postihuje rodiny s deťmi

Nehovoríme o situácii, kedy si musia odrieknuť druhú dovolenku v roku alebo tábor pre deti. Hovoríme o stave, kedy financie nepokryjú ani základné výdavky domácnosti, nemôžu si dovoliť zdravotnú či sociálnu starostlivosť a otázka ako ďalej je na dennom poriadku.

„Hovoriť o chudobe ako o niečom, čo u nás neexistuje, je nezmysel, čísla ukazujú nepríjemnú realitu, ktorú spoločnosť a štát musí nielen vnímať reálne, ale i riešiť. Najmä rodinám podlomila kolená pandémia a konsolidácia tejto vlády. Infláciu paradoxne zvládli, nakoľko rodinný balíček, známy ako 200 eur na dieťa, urobil situáciu s nárastom cien udržateľnou. Takzvaná prorodinná a sociálna vláda Róberta Fica si škrtaním podpory rodín jednoducho zabezpečila, aby štatistiky výrazne rástli,“ konštatuje poslankyňa Národnej rady (NR) SR Anna Záborská (hnutie Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia).

Zo správy ŠÚ SR vyplýva, že slovenské domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie, ako domácnosti bez detí. Domácnosti so závislými deťmi v SR boli až 1,5-násobne viac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ako domácnosti bez detí. Konkrétne, najviac boli ohrozené úplné domácnosti s vyšším počtom detí, t. j. domácnosť 2 dospelých s 3 a viacerými závislými deťmi. Až 37,1 % ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Na Slovensku je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozená štvrtina detí. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu za minulý rok. Slovensko vykazuje horšie výsledky, aj ako je priemer Európskej únie. Patrí nám 8. najhoršia priečka v rámci EÚ. Chudobou alebo sociálnym vylúčením je u nás ohrozených 25,3 % detí do 18 rokov. Ide o najhorší výsledok v porovnaní s okolitými krajinami.

„Je dôležité neustále hovoriť o tom, že chudoba je veľký problém aj vyspelej spoločnosti, nielen krajín tretieho sveta. Je potrebné si neustále pripomínať slová katolíckeho kňaza Josepha Wresinského, ktoré si prečítate v Paríži, pri budove OSN či europarlamentu na pamätnej tabuli všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia - kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou. Vtesané do nej boli v roku 1987 a odvtedy vyznievajú, žiaľ aj dnes, pravdivo a naliehavo,“ dodáva A. Záborská.