Michel a Von der Leyenová potvrdili, že EÚ potrebuje zlepšiť návratovú politiku

Michel počas spoločnej tlačovej konferencie s von der Leyenovou skonštatoval, že migrácia je celoeurópska výzva, a to najmä ochrana vonkajších hraníc EÚ, ktorá sa týka viacerých členských krajín. Ocenil kvalitu a hĺbku štvrtkových debát o migrácii a spresnil, že za posledných desať rokov postupne dochádzalo k zbližovaniu názorov členských krajín - najmä čo sa týka zahraničnej dimenzie migrácie.

Podľa jeho slov členské krajiny žiadajú operatívnejší prístup k problematike migrácie. Spomenul najmä odhodlanie lepšie chrániť vonkajšie hranice, účinnejšie bojovať proti organizovanému zločinu v spojitosti s prevádzačstvom a snahy zefektívniť readmisie a politiku návratov pre migrantov, ktorí sa neoprávnene nachádzajú na území EÚ.

Pripomenul, že úlohou eurokomisie bude priniesť nové legislatívne návrhy v tejto oblasti.

„Je nevyhnutné bojovať proti nelegálnej migrácii, ale musíme nechať otvorené možnosti pre legálnu, riadenú migráciu,“ odkázal Michel.

Zámerne organizovanú migráciu, ktorú Rusko a Bielorusko používa voči členským krajinám EÚ a na ktorú sa sťažuje najmä Poľsko, označil za hybridné útoky, voči ktorým treba prijať adekvátne opatrenia. Pripomenul, že k tomu dochádzalo aj v minulosti, čo pocítilo napríklad Grécko alebo pobaltské krajiny.

Von der Leyenová spresnila, že lídri sa venovali internej aj externej dimenzii migrácie. Pripomenula, že Pakt o migrácii a azyle, ktorý je postavený na solidarite a zodpovednosti, je už súčasťou európskej legislatívy a čaká na svoju implementáciu. Avšak migračné tlaky neustávajú, preto je potrebné hľadať nové riešenia.

Komisia podľa nej navrhuje urýchliť niektoré opatrenia azylového a migračného paktu.

Zároveň ocenila, že partnerstvá s krajinami v susedstve EÚ v oblasti migrácie fungujú dobre. Aj vďaka nim sa počet migrantov cez centrálne Stredomorie znížil o 64 percent. Upozornila, že EÚ pracuje na zosúladení vízovej politiky s jej susednými štátmi, najmä s krajinami západného Balkánu, čo viedlo k poklesu migrantov cez balkánsku trasu o 77 percent.

Šéfka eurokomisie pripustila, že návratová politika potrebuje zlepšenie, lebo len 20 percent z nelegálnych migrantov v EÚ sa podarilo repatriovať.

„Pracujeme na zlepšení tejto situácie. Čoskoro predstavíme nové legislatívne návrhy,“ opísala. Pripomenula, že zákonné návrhy eurokomisie na túto legislatívu z roku 2018 sú stále skúmané v europarlamente a Rade EÚ, aj preto sa zrodia nové návrhy opatrení v oblasti návratovej politiky.