Pravidelné vystavovanie sa svetlu v noci zvyšuje riziko úmrtia

Predchádzajúci výskum zistil, že pravidelné narušenia cirkadiánneho rytmu môže spôsobiť množstvo zdravotných problémov vrátane nárastu rizika predčasnej smrti.

Medzinárodný tím vedcov tvorený biológmi, zdravotníkmi a odborníkmi na spánok z USA, Spojeného kráľovstva a Austrálie preto skúmal vplyv svetla na cirkadiánne režimy ľudí, ktorí pravidelne bdejú v noci, a tiež riziko predčasnej smrti, ktoré im hrozí. Výsledky výskumu zverejnil vedecký žurnál Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

Cirkadiánny rytmus je biorytmus, teda kolísanie aktivity a bdelosti najčastejšie podľa obdobia dňa, mesiaca alebo roka. Má periódu približne 20 až 28 hodín. Je známy od staroveku, priekopníkom tohto pojmu však je rumunský vedec Franz Halberg. Pomenovanie pochádza z latinčiny: circa = okolo, dies = deň, teda 'približne denný' rytmus.

Výskumníci použili údaje z archívu medicínskych údajov UK Biobank, ktorý počas niekoľkých rokov zhromaždil údaje od státisícov obyvateľov Spojeného kráľovstva. Pri vyhľadávaní sa zamerali na údaje od používateľov inteligentných zariadení nosených na zápästí, ktoré sledovali vystavenie sa svetlu. Databáza obsahovala približne 89.000 osôb, po ďalšom spresnení kritérií získali výskumníci 88.905 subjektov, väčšinou belochov starších ako 62 rokov.

Vedci skúmali mortalitu ľudí sledovaných osem rokov, ich vystavenie svetlu počas noci a tme počas dňa. Vo vzorke odhalili 3750

osôb, 798 z nich trpelo kardiologickými problémami. Zároveň objavili spojenie medzi vystavovaním sa svetlu v noci a rizikom predčasnej smrti – najzreteľnejšie bolo u ľudí trpiacich kardiologickými problémami.

Z výsledkov výskumu vyplynulo aj to, že ľudí pravidelne počas dňa vystavených väčšiemu množstvu svetla, než bol priemer vzorky, ohrozovalo nižšie riziko úmrtia. Výskumníci detegovali tiež narušenia cirkadiánneho rytmu u ľudí pravidelne v noci vystavených svetlu, čo u nich zvyšovalo riziko vzniku rôznych ochorení.

Autori štúdie odporúčajú udržiavať tmu v noci a nadránom, keď je cirkadiánny rytmus najnáchylnejší na narušenie, a ak je to možné, vystavovať sa počas dňa čo najväčšiemu množstvu svetla.