Prieskum: Väčšina Slovákov skutočne dôveruje strane, ktorú by volila

Princípom výberu "menšieho zla" by volila strany viac ako štvrtina. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre DEKK Inštitút.

Riaditeľ inštitútu Pavol Kosnáč uviedol, že termín „menšie zlo“ je neodborný, no na Slovensku zaužívaný. Dodal, že na to, aby dokázali merať relevantné spoločenské fenomény, potrebovali klásť otázky zrozumiteľným spôsobom. „Človek voliaci 'menšie zlo' tak podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil,“ ozrejmil. Podľa jeho slov je pre voličov dôležitejšie to, proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje.

Najvyššiu podporu voličov by získal Smer-SD a Progresívne Slovensko (PS). Do parlamentu by respondenti poslali aj Hlas-SD, Republiku, KDH, SaS, Maďarskú alianciu a Demokratov.

Najviac voličov „menšieho zla“ získali v prieskume Demokrati a SaS. „Naopak, stranami, ktoré majú spomedzi voličov najvyšší počet takých, čo ich volia z presvedčenia, sú najmä Smer-SD a SNS,“ špecifikoval prieskum.

PS má na základe zistení prieskumu oproti Smeru-SD dvojnásobný počet voličov voliacich „menšie zlo“. „Znamená to, že väčšiemu množstvu voličov niečo na strane PS vadí, nestotožňujú sa s ňou, ale veria že stojí proti niečomu, čo je dôležitejšie ako to, čo im na strane prekáža,“ vysvetlil Kosnáč. Progresívne Slovensko vo vlaňajšom prieskume volila takmer polovica voličov ako stranu „menšieho zla“, tohtoročný prieskum ukázal 27,5 percenta.

Minulý rok malo v prieskume najvyšší podiel hlasov od voličov, ktorí im verili, hnutie Republika. „Hlasy založené na voľbe 'menšieho zla' tvorili iba 17,5 percenta. Tento podiel hlasov po roku stúpol hnutiu na dvojnásobok,“ ukázal prieskum. Rozdiel je možné vidieť aj pri hnutí Sme rodina. Minulý rok tvorili voliči „menšieho zla“ väčšinu hlasov, ktoré hnutie získalo v prieskume, v tohtoročnom prieskume ide o zhruba 37 percent.

Prieskum sa realizoval od 17. do 26. septembra na vzorke 1017 respondentov.