Do vypočúvania Šefčoviča v europarlamente sa zapojili aj traja slovenskí poslanci

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa zameral na oblasť konkurencieschopnosti a závislosti Únie od kritických surovín a pýtal sa, či Európska komisia (EK) pri uzatváraní obchodných zmlúv bude dbať na zachovávanie sociálnych štandardov, aby nedochádzalo napríklad k nútenej práci.

Šefčovič pripomenul, že ide o základné priority eurokomisie v oblasti konkurencieschopnosti. Dodal, že v roku 2017 založil Európsku alianciu pre batérie, čo bola jedna z prvých iniciatív na zaistenie dostatku kritických surovín. EÚ zaviedla digitálny pas pre batérie, kde sú údaje o uhlíkovej stope, recyklácii a postupoch pri výrobe a uvádzaní na trh. Spomenul tiež úspešné spoločné nákupy zemného plynu pre Európu, „bez jedinej ruskej molekuly“, a vyjadril presvedčenie, že takto Únia dokáže postupovať aj pri kritických surovinách.

Ocenil tiež, že po zavedení zákona o kritických surovinách sa už do prvej výzvy pre projekty, ktoré môžu priniesť nové zdroje cenných surovín, zapojilo 170 záujemcov.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) sa Šefčoviča pýtala na prípadný rozpor medzi prioritami jeho portfólia a konaním vlády, ktorá ho nominovala, keď premiér Robert Fico počas návštevy v Číne vyhlásil, že chce budovať strategické partnerstvo s Čínou, a poskytol aj rozhovor pre propagandistický kanál ruskej televízie.

Šefčovič pripomenul, že počas vypočúvania sa veľa hovorilo o obchodných vzťahoch s Čínou, o tom, že Únia musí byť obozretná a dostatočne asertívna voči Číne, aby Peking nepodkopával európsku bezpečnosť a nedochádzalo k zneužívaniu postavenia Číny voči EÚ.

„Máme inštrumenty, ktorými môžeme kontrolovať čínske investície, kontrolovať subvencie, ktoré sú poskytované zo strany Číny za účelom vytvorenia entít v Európe, ktoré sú ochotné investovať ďalej v Európe, a máme ďalšie možnosti, ako sa s touto výzvou vyrovnať,“ opísal situáciu.

Zdôraznil tiež, že Čína ako druhá najväčšia ekonomika na svete je tretím najväčším obchodným partnerom Únie, a preto treba všetky problémy riešiť v súlade s medzinárodnými dohodami.

Zdôraznil, že konanie slovenskej vlády neovplyvňuje jeho pozíciu eurokomisára.

„Moja osobná história jednoznačne potvrdzuje, že som vždy pracoval pre európsky záujem, a tak chcem robiť aj v budúcnosti,“ odkázal.

Ľubica Karvašová (RE/PS) ho v mene frakcie Obnovme Európu upozornila, že európski občania žiadajú eurokomisiu, aby vzhľadom na globálne zmeny konala ráznejšie aj pri rozširovaní EÚ, čo si vyžiada reformu Únie a tlak na posun hlasovania z jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine. Pripomenula, že Šefčovič bude onedlho historicky najdlhšie slúžiacim eurokomisárom, preto sa ho spýtala, či váhou tohto postavenia prispeje k reforme systému hlasovania.

Šefčovič spresnil, že ako podpredseda EK na zasadnutiach Rady EÚ pre všeobecné záležitosti od roku 2019 predkladal návrhy zaviesť premosťovaciu doložku. Tou eurokomisia vysvetľovala, kde je možné sa odkloniť od jednomyseľnosti k hlasovaniu nadpolovičnou väčšinou. Zhodnotil, že situácia sa nezmenila, lebo na zmenu treba súhlas členských štátov (Rada EÚ).

„Zrejme to budem ja a komisárka pre rozširovanie, kto vám bude predkladať revíziu politík, a tiež ministrom na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá bude katalyzátorom pre zmeny zmlúv. Budem sa snažiť konať najpresvedčivejšie, ako sa dá. Tu ale musia aj europoslanci konať a presvedčiť poslancov z národných parlamentov, aby to podporili a zmenu odsúhlasili aj členské štáty,“ vysvetlil.